BRATISLAVA – Predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková naznačila, že by o krátky čas mohlo padnúť rozhodnutie o sťažnosti kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorého odmietol prezident Ivan Gašparovič vymenovať.
„Ústavný súd v kauze pána Čentéša koná priebežne a myslím si, že v krátkej dobe budeme vidieť koncovku,“ vyhlásila Macejková v Bratislave po medzirezortnej porade, na ktorej sa okrem iného zaoberali problematikou prieťahov v súdnych konaniach. Nekomentovala, či sa v tomto prípade čaká na prezidentské voľby a koniec funkčného obdobia Ivana Gašparoviča na poste hlavy štátu. „To si myslím, že je veľmi nevhodná otázka,“ poznamenala.
Jozefa Čentéša za kandidáta na post generálneho prokurátora po viacerých pokusoch zvolili poslanci Národnej rady SR 17. júna 2011. Keď ho prezident Ivan Gašparovič ani štyri mesiace po voľbe nevymenoval do funkcie, podal Čentéš 7. novembra 2011 sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju 9. novembra pridelil sudcovi spravodajcovi Ľubomírovi Dobríkovi.
Jozef Čentéš doplnil svoje podanie 6. februára 2012. Sťažovateľ Čentéš namietal porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantovaného ústavou a Listinou základných práv a slobôd nečinnosťou prezidenta v súvislosti s jeho vymenovaním do funkcie generálneho prokurátora.
Druhú sťažnosť podal Jozef Čentéš 3. januára 2013. Namieta, že prezident Gašparovič nevymenovaním sťažovateľa za generálneho prokurátora porušil jeho základné práva. Namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky.
Sťažnosť bola 9. januára 2013 na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu náhodným výberom pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, členovi I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka, a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík. Hneď v ten deň na ústavný súd doručili námietku predpojatosti Jozefa Čentéša.
Sťažovateľ Jozef Čentéš a odporca prezident Ivan Gašparovič postupne vzniesli námietky zaujatosti voči dvanástim z trinástich ústavných sudcov a došlo tak k patovej situácii. Odblokovať ústavný súd sa pokúsila vládnuca väčšina poslancov NR SR za Smer-SD vlani 30. apríla novelou zákona o organizácii a o konaní pred ústavným súdom. Novelu na ústavnom súde 21. mája napadla skupina 49 opozičných poslancov NR SR, označila ju za neústavnú a žiadala, aby ÚS SR pozastavil jej účinnosť.
Ten vlani 5. júna na neverejnom zasadaní pléna predbežne prerokoval návrh, prijal ho na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť novely. Ústavný súd potom dodatkom k rozvrhu práce zriadil tzv. nultý senát zložený z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudkýň Ľudmily Gajdošíkovej a Ivetty Macejkovej, ktorý rieši vznesené námietky zaujatosti.
Poslanci za vládny Smer-SD zvolili 18. júna 2013 za ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorého prezident 17. júla do funkcie šéfa prokuratúry vymenoval.
O prvej sťažnosti Jozefa Čentéša zo 7. novembra 2011 mal rozhodovať tretí senát ústavného súdu na verejnom pojednávaní vo štvrtok 10. októbra 2013, ale termín zrušili. Súd to zdôvodnil námietkou prezidenta Gašparovič voči členom senátu Sergejovi Kohútovi, Jurajovi Horváthovi a Rudolfovi Tkáčikovi.
