BRATISLAVA - Kancelária Národnej rady SR pod vedením Pavla Pašku podľa Hospodárskych novín (HN) obišla zákon. Koncom minulého roka nakúpila bezpečnostné opatrenia pre budovu parlamentu bez súťaže formou dodatku k už existujúcej zmluve so spoločnosťou SecuriLas.
Zhodou okolností to bolo len pár dní pred tým, ako vypršala platnosť zmluvy, podpísanej ešte v roku 2011 na približne 60-tisíc eur, upozornili Hospodárske noviny. Podpísaním 300-tisícového dodatku kancelária zásadne pozmenila pôvodnú zmluvu na zabezpečenie ochrany parlamentu a zvýšila cenu. Podľa právnikov a odborníkov to zákon o verejnom obstarávaní nedovoľuje.
„Sme názoru, že Kancelária Národnej rady SR v tomto prípade konala v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní,“ uviedol pre HN Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Podľa pôvodnej zmluvy SecuriLas nedodávala a nemontovala bezpečnostné zariadenia, iba ich kontrolovala a robila servis. Dodatkom, ktorý jej navyše predĺžil platnosť zmluvy, tieto možnosti získali, navyše za viac peňazí. „Z pohľadu tak európskeho, ako aj slovenského práva by sa mal takýto dodatok považovať za uzatvorenie novej osobitnej zmluvy, ktorá vyžaduje vykonanie príslušnej formy verejného obstarávania,“ zdôraznil Leontiev.
To, že mala kancelária národnej rady spraviť na nákup a montáž nových bezpečnostných zariadení súťaž, potvrdili Hospodárskym novinám aj na Úrade pre verejné obstarávanie. Podľa hovorcu Jána Mažgúta zákon zakazuje uzavrieť dodatok, ktorý by menil pôvodný predmet zákazky a sumu, s ktorou pôvodná zmluva nepočítala.
„Čo sa týka transparentnosti, je to taký menší nástenkový tender, len s tým, že v tomto prípade tam ani len tá nástenka nebola,“ skonštatoval pre HN Peter Kunder z Aliancie Fair play. Podľa neho národná rada urobila týmto pajáca z ministra vnútra, ktorý tvrdil, že novela zákona o obstarávaní obchádzanie zákona znemožní.
Národná rada na otázky HN, týkajúce sa možného porušenia zákona, v stredu nestihla odpovedať. Poskytla však doterajšie náklady spojené so starou zmluvou, ktorú podpísal ešte parlament pod vedením Pavla Hrušovského pred dvoma rokmi. Napríklad v roku 2011 vyplatil parlament firme SecuriLas okolo 60-tisíc eur.
Čo firma parlamentu za státisíce eur na prelome rokov dodala a ešte dodá, sa HN nedozvedeli. Konateľ firmy Štefan Lastovka im odmietol odpovedať na otázky. Parlament odkázal denník na zverejnený text dodatku, v ktorom sú však konkrétne služby a zariadenia vybielené.
Na postup parlamentu si posvieti aj opozícia. Poslanec OĽaNO Jozef Viskupič podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. „Veríme, že ÚVO kvalifikovane posúdi, či prišlo priamo k porušeniu zákona alebo jeho účelovému obchádzaniu vedením parlamentu,“ reagoval pre HN Viskupič. Ten má dokonca podozrenie, že dodatok súvisí s avizovanými opatreniami predsedu parlamentu Pavla Pašku voči novinárom. Paška ich totiž ohlásil krátko po podpise zmluvy.
