BRATISLAVA – Oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR navrhuje v novele ústavy nezaradená poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská. Identický ústavný návrh už v minulosti predkladala ako ministerka spravodlivosti, vláda ho neskôr stiahla, lebo nemal podporu vtedy opozičných poslancov za Smer-SD.
„Myslím si, že je správny čas sa k tomu návrhu vrátiť. Dnes už aj premiér ako kandidát na prezidenta stráca trpezlivosť s justíciou. Čiže je asi správny čas, keď by poslanci za stranu Smer-SD mohli podporiť takýto návrh,“ povedala dnes novinárom Žitňanská.
Exministerka spravodlivosti rovnako pripomína, že v júni sa bude voliť predseda najvyššieho súdu, novela ústavy by sa stihla prijať pred voľbou a kandidáti by vedeli, do akej pozície idú. „Návrh mal vždy aj podporu verejnosti,“ vysvetlila Žitňanská s tým, že v prieskume Inštitútu pre verejné otázky z roku 2011 sa za oddelenie funkcií predsedu najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady vyslovilo 63 percent občanov.
„Aj keď nevieme, či staronovým predsedom najvyššieho súdu bude Štefan Harabin alebo to bude niekto iný, je v záujme dôveryhodnosti justície, aby do budúcnosti žiaden sudca nemohol cez kumuláciu funkcií predsedu najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady ovládať justíciu spôsobom, akým sme toho dnes svedkami,“ zdôraznila Žitňanská. Aj preto je podľa nej dnes obdobie, keď takáto zmena môže získať podporu.
Poslankyňa očakáva, že návrh podporia všetky opozičné strany, ktoré s ním nemali problém ani v minulosti, diskutovať o novele ústavy chce aj s poslancami klubu Smer-SD.
Ministerstvo spravodlivosti vo svojej reakcii na návrh poslankyne Žitňanskej priamo nehovorí, či podporuje oddelenie dvoch spomínaných funkcií. Rezort však plánuje v súdnictve viacero zmien, niektoré majú byť zásadné. "MS SR v spolupráci s predsedom vlády SR pripravuje sériu opatrení zameraných na zvýšenie zodpovednosti sudcov a zefektívnenie súdnictva, ktoré čoskoro predstavíme verejnosti. Ako už ohlásil aj predseda vlády SR, niektoré opatrenia budú zásadnej povahy," uviedol šéf tlačového oddelenia Pavol Kubík.
K návrhu sa vyjadril aj Štefan Harabin, ktorý v súčasnosti post predsedu najvyššieho súd a teda aj súdnej rady zastáva. „Neodborné návrhy zákonov pani Žitňanskej v praxi spôsobili súčasný stav, keď napríklad nebankové spoločnosti paralyzovali súdny systém a disciplinárne senáty sú nefunkčné. Rovnako svojimi novelami otvorila dvere legálnej úžere, preto sa snaží teraz inými návrhmi odpútať pozornosť od tejto skutočnosti. Podpálila dom a teraz sa čuduje, že prečo horí “, uviedol predseda NS SR Štefan Harabin.
Odborník na ústavné právo Marián Giba hovorí, že pri každom ústavnom inštitúte sa dá uvažovať o plusoch a mínusoch jeho fungovania, ako aj prinášať námety na zlepšenie situácie. Okrem legislatívneho zázemia považuje za dôležitú zložku fungovania inštitúcií aj ďalšiu vec.
„Dobré fungovanie každej inštitúcie vo všeobecnosti závisí možno ešte viac od právnej a politickej kultúry prostredia, v ktorom tá inštitúcia pôsobí, než od právne záväzného textu,“ myslí si Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Dodal, že postavenie inštitúcií sa samozrejme vždy odvíja od toho, čo je napísané v zákonoch a ústave. Žiadny legislatívny text však na dobré fungovanie inštitúcie nestačí, vždy musí byť spojený s už spomínanou kultúrou.
