BRATISLAVA - Prezidentských kandidátov pribúda, no kreslo je len jedno. O tom, kto má a kto nemá šancu posadiť sa do Grassalkovichovho paláca a aká by bola najlepšia hlava štátu, sme sa rozprávali s tým, ktorý už druhé funkčné obdobie je prezidentom Slovenska – Ivanom Gašparovičom. Má predstavu, čo bude robiť po skončení funkčného obdobia? Ako vyzerajú Vianoce u prezidenta?
Už poznáme vyše desať kandidátov na prezidenta. Má niektorý z nich podľa vás šancu byť prezidentom?
- Blížiacim sa termínom prezidentských volieb sa spektrum prezidentských kandidátov rozširuje. Je určite dobre, že nekandiduje len jeden alebo dvaja. Občan si tak môže vybrať. Na druhej strane občan musí byť veľmi prezieravý a musí vnímať, kto kandiduje. Ďalej musí vnímať pozadie kandidáta. Čo urobil. A to nielen v prospech seba, ale aj v prospech svojho okolia a spoločnosti. Čo je najdôležitejšie, nemal by to byť človek, ktorý chce začať politicky pracovať až v pozícií prezidenta. Jednoducho nemal by na tomto poste zbierať politické skúsenosti.
Takže prezidentom by mal byť politik?
- Mal by to byť politik, ktorý sa nielen dlhšie pohybuje v domácej politike, ale aj v zahraničnej. Malo by ísť o človeka, ktorý má dobré kontakty v zahraničí a dobré vzťahy s prezidentmi jednotlivých krajín. V tejto funkcii je to dôležité. Je bežné, že prezidenti si telefonujú a stretávajú sa aj mimo oficiálnych rokovaní. Ale to len vtedy, keď majú dobré vzťahy. Ak takýto človek medzi kandidátmi existuje, ten má najväčšie predpoklady, aby túto funkciu zastával profesionálne a zodpovedne.
Kandidát Kiska z Dobrého Anjela teda podľa vás nemá šancu a nebol by dobrým prezidentom?
- Nechcem sa vyjadrovať k tomu, či by bol dobrým alebo zlým. Povedal som len svoju predstavu, aké schopnosti a predpoklady by mal mať budúci prezident.
Skúste sa vyjadriť aj k známym menám. Napríklad Pavol Hrušovský. Poznáte sa s ním dlho.
- Každý občan, ktorý spĺňa podmienky, môže kandidovať na prezidenta. Je len na ňom, aby zvážil, či na to má alebo nie. Pán Hrušovský sa asi ohodnotil... Nerád by som sa však vyjadroval k jednotlivým menám. Povedal som jasné kritéria. A tým aj človeka, ktorý by to zvládol.
Zrejme ste celý čas hovorili o premiérovi Ficovi, ktorý ešte neohlásil kandidatúru. Bol by najlepším prezidentom? (pozn. redakcie: Rozhovor sme robili pred vyhlásením Roberta Fica)
- Povedal som svoju predstavu. Pán premiér kandidatúru ešte neohlásil. Na druhej strane jeho popularita nie je neznáma nielen na Slovensku, ale aj v Európe a na svete. Dostal vysoké vyznamenanie v EÚ. Pani Merkelová ho označila za jedného z najlepších politikov. Dala ho dokonca za príklad aj pravicovým vládam. Nedávno ho oficiálne prijal americký prezident Obama. Mohol by som hovoriť o ďalších veciach, ale to nie je mojím poslaním.
Stále sa špekuluje, či premiér ohlási kandidatúru. Myslíte si, že tak urobí?
- Je to jeho rozhodnutie a rozhodnutie jeho strany. Oni si zvážia. Na druhej strane si neviem predstaviť, že by najsilnejšia politická strana nenavrhla do prezidentských volieb svojho kandidáta. Neviem si to predstaviť. Smer – SD určite svojho kandidáta navrhne.
Vy osobne by ste chceli, aby navrhli Roberta Fica?
- Pán Robert Fico je ozaj skúsený politik. Som presvedčený, že túto funkciu by dobre zvládal.
Budete ho voliť za prezidenta, keď sa rozhodne kandidovať?
- Máme rovnaký pohľad na viaceré otázky. Na sociálnu politiku štátu, na štátoprávne usporiadanie a sme si blízki aj pokiaľ ide o zahraničnú politiku. Bol by som rád, keby z takejto predstavy vychádzal aj budúci prezident.
Je na Slovensku podľa vás reálne, aby za prezidenta bol zvolený človek, ktorý nemá podporu žiadnej politickej strany?
- Určite nie. Politické strany predstavujú svojich kandidátov a za nimi stoja. Keď sa aj hovorí, že prezident je nestranícky, to neznamená, že za prezidentom nemôžu stáť politické strany. Opak je pravdou. Veľmi ťažko bez podpory politických strán by bol prezident zvolený. Skôr to považujem za nemožné. Najmä teraz, keď je také široké spektrum kandidátov. To jednoducho nejde.
Keď vás niektorý z kandidátov požiada, aby ste ho podporili v rámci predvolebnej kampane, urobíte to a zapojíte sa?
- Ak to bude osoba, na ktorej mám sám záujem, aby sa stala prezidentom, tak prečo nie.
Ak by sa dalo, kandidovali by ste aj tretíkrát na prezidenta?
- Dve obdobia na takúto funkciu sú akurát.
Skúste by konkrétnejší.
- Je prítomný už určitý stereotyp, ktorý môže pri niektorých rozhodnutiach prekážať.
Máte už predstavu, čo budete robiť, keď opustíte prezidentský palác?
- V prvom rade si budem musieť zvyknúť, že už nebudem viazaný časom, ktorý funkcia prináša. Už sa budem môcť dlhšie porozprávať s priateľmi, na ktorých vzhľadom na funkciu som nemal toľko času. Budem sa konečne môcť venovať rodine. Je veľké spektrum činností, ktoré táto funkcia obmedzuje. Navyše stále ste pod drobnohľadom. Bude nasledovať taký voľnejší vzťah k životu. Čas potom ukáže, či sa dokážem niečomu venovať, a či sa dokážem prispôsobiť bežnému životu. Alebo mi naopak bude niečo chýbať zo života vo funkciách. Určite však nechcem ísť do žiadnej politickej funkcie. Je možné, že sa budem k niektorým spoločenským otázkam vyjadrovať. Samozrejme, ak médiá budú mať záujem. Zatiaľ sa však teším, že sa budem voľne pohybovať, že budem mať viac času na záujmy, ktoré som si nemohol počas tejto funkcie dovoliť. Rád napríklad vyrezávam z dreva, alebo maľujem.
Bude vám chýbať aj komfort spojený s funkciou prezidenta?
- Nemyslím si, že by som mal doteraz komfortný život. Šoféra a auto budem mať podľa zákona aj naďalej. Pre mňa je šofér skôr trestom ako výhodou. Vždy som sa tešil, keď som si mohol sám viesť auto. Takto zase budem len spolujazdcom. Dúfam, že sa mi občas podarí od šoféra zobrať kľúče.
Sledujete aj dianie v parlamente? Viete o tom, že v zákonodarnom zbore sedí poslankyňa za OĽaNO, ktorá o sebe povedala „od letných prázdnin vôbec nejem a vôbec nemám hlad. Myslím si, že my stúpame do vyšších dimenzií ako zem“...
- Slovensko po nežnej revolúcií sa muselo vysporiadať s viacerými problémami. Od krachu fungujúcich podnikov, krachu bánk cez sociálne problémy, problémy v poľnohospodárstve a podobne. To všetko muselo Slovensko v rýchlom tempe riešiť. Ešte stále sme si nevytvorili stabilnú atmosféru. Takú, akú majú staré demokratické štáty. Stále sa stretávame s novovznikajúcimi politickými stranami, ktoré sú vzdialené od riešenia reálnych problémov ľudí, od riešenia problémov v štáte. A to, čo ste povedali je len daň za to.
Je to dôsledkom nevyzretej demokracie?
- Ešte stále u nás nevládne stabilná štandardná politická atmosféra, ktorá vie vygenerovať profesionálne zodpovedné postoje u jednotlivých politikov. O tom svedčí aj fakt, že stále sa politické strany štiepia. Strany, ktoré sme už považovali za stabilné, sa dnes delia. Nehovorím len o udalostiach posledných dní. Hovorím o odchode Lipšica, Procházku... Maďarské strany sa rozpadli... Každé voľby hrozí, že programové predstavy predošlej vlády sa budú meniť.
Čím to? Je to dôsledkom stále mladej demokracie alebo naopak nevyzretosťou politikov, ktorí nevedia prijímať prehry a potom odchádzajú z materských strán?
- Je to aj v tom, že ľudia neprichádzajú do nových politických strán s predstavou o programe a svoje predstave o plnení programu, ale prichádzajú preto, aby sa oni sami dostali do parlamentu. Aby naplnili svoju predstavu poslanca, nie programu, s ktorým do volieb išli. Po dosiahnutí poslaneckého mandátu odrazu zabúdajú na všetko. Takto o vidím. Preto aj málo občanov chodí k voľbám.
Čudujete sa ľuďom, že už nemajú záujem ísť k voľbám?
- Nie. Nečudujem sa.
O pár dní sú tu Vianoce. Máte už stresy? Ako to vyzerá u vás na Vianoce?
- U nás to vyzerá tak, ako v každej slovenskej rodine. Je tradíciou, že na Štedrý večer sa všetci zídeme. S deťmi, vnukmi. Rovnako to bolo v časoch, keď sám som bol dieťa. Vždy netrpezlivo čakám, keď začne pôsobiť ozón Vianoc. S rodinou sú to vždy milé stretnutia počas Vianoc. Oveľa otvorenejšie sa dokážeme pozhovárať. Povedať si radostné veci a sme šťastní, že sme spolu.
Kto u vás pripravuje štedrú večeru?
- Máme to rozdelené. Ja vždy pripravujem vianočný stromček a manželka sa stará o to, aby na stole nechýbalo nič z toho, čo tam má patriť.
Aj zabíjate kapra?
- Nie. To všetko zabezpečuje manželka. Ani ona ho nezabíja. Prinesie ho domov už zabitého.
Dávate si pod tanier šupiny z kapra, aby ste mali viac peňazí?
- Nie. Nikdy sme to nerobili. No na stole však máme všetko tradičné. Od kapra, cez kapustnicu až po opekance.
Môžu vás ľudia teraz stretnúť behať po obchodoch a kupovať vianočné darčeky, alebo ich už máte nakúpené?
- Tradíciu kupovať darčeky na poslednú chvíľu som ešte neporušil. Je to zlý zvyk, ktorý sa stal tradíciou. Vyzerá to tak, že aj tento rok budem nakupovať na poslednú chvíľu. Vtedy sú už prázdnejšie obchody. Už sa mi stalo, že som bol sám v obchode.
A máte predstavu, čo kúpite?
- Niekedy mám a často to býva aj problém.
Aký darček vás poteší pod stromčekom?
- To, že sme spolu. Párkrát sa stalo, že syn mal službu v nemocnici a musel na Štedrý večer operovať. Dúfam, že tento rok sa nám podarí, aby sme boli všetci spolu.
Spomeniete si na najkrajší darček, aký ste kedy dostali?
- Bolo to narodenie môjho syna. Narodil sa 6.decembra a bol takým malým batôžkom pod stromčekom.