BRATISLAVA – Pedagogické fakulty by mali skvalitniť prípravu budúcich učiteľov aj prijímačky. Aj v tom vidí minister školstva Dušan Čaplovič jedno z možných riešení, aby sa zlepšili zručnosti našich žiakov v školách.
Pedagogické fakulty by podľa neho mali urobiť istú sebareflexiu, čo by malo viesť k tomu, že budú kvalitnejšie. Šéf rezortu školstva dnes na zasadnutí parlamentného školského výboru predstavil prvé návrhy, ako zlepšiť situáciu v školách po tom, čo naši 15-roční žiaci skončili výrazne pod priemerom krajín OECD v medzinárodnom testovaní PISA. Bude však na nich ešte pracovať, konkrétne riešenia má predstaviť poslancom školského výboru do konca februára 2014.
Minister medzi krátkodobé riešenia zaradil napríklad zlepšenie disciplíny a dochádzky v školách či skrátenie vysvetľovania na hodinách, aby sa mohli venovať praktickému precvičovaniu s deťmi. Žiakov by tiež mali učitelia viesť k argumentácii a zdôvodňovaniu.
„Testovanie totiž ukázalo, že schopnosti uplatniť vedomosti v praxi sú problémové,“ povedal minister školstva. Podľa Čaploviča by sa tiež v školách mali čo najmenej členiť žiaci na nadaných a menej nadaných. Tým, ktorí potrebujú väčšiu pozornosť a napredujú pomalšie, by sa mali viac venovať učitelia a pracovať s nimi v menších skupinách v rámci triedy.
Ako dlhodobé riešenie by podľa Čaploviča malo pomôcť zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania, a to zvyšovaním platov učiteľov i odmien. Zvýšiť by sa tiež podľa neho malo percento detí, ktoré navštevujú škôlky.
Učebný plán základnej školy by sa tiež mal nastaviť tak, aby 60 až 70 percent času patrilo materinskému jazyku, matematike, prírodným vedám a cudzím jazykom. Na slovenskom jazyku sa má posilniť literatúra tak, aby žiaci pracovali s textom kreatívne a kriticky pri ňom rozmýšľali. Toto sú len niektoré z riešení, ktoré Čaplovič predstavil na dnešnom zasadnutí školského výboru. Bude k nim však ešte prebiehať odborná diskusia a minister vypracuje správu, ktorú predstaví poslancom výboru.
Bývalý minister školstva Martin Fronc (KDH) si myslí, že by sa malo v školách zredukovať učivo. Mal by sa tiež podľa neho zmeniť model vyučovacej hodiny tak, aby to viedlo žiakov k tvorivosti. Peter Osuský (SaS) zas vidí vinu nepriaznivých výsledkov našich žiakov aj na strane rodičov. Tí by sa mali podľa neho viac zaujímať o to, ako sa ich deti učia a venovať im viac pozornosti. „Je to ich polievka. To, že učiteľ je krotiteľ a príde do zverinca, je výchova z domu,“ hovorí Osuský.
Za problém považuje i to, že žiaci majú dnes v podstate istotu, že sa do školy dostanú. Ako uviedol poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený), krátkodobé riešenia ho nezaujímajú, mali by sa vypracovať kvalitné dlhodobé riešenia. „Najhoršie je prísť s pätnástimi bombami. Má sa to odborne vydiskutovať, aby sa prišlo k dlhodobejším riešeniam,“ dodal.
Slovenskí žiaci si pri poslednom vyhodnotení medzinárodnej štúdie PISA pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach - v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach výrazne nižšie, ako je priemer krajín OECD.
V matematickej gramotnosti sa naši žiaci zhoršili v priemere oproti predchádzajúcemu testovaniu o 15 bodov, v čitateľskej o 14 bodov a v prírodovednej o 19 bodov. Značne u nás narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine, teda s najnižšou úrovňou vedomostí. Zároveň klesol počet najlepších žiakov s top vedomosťami.
