BRATISLAVA – Maturite z cudzieho jazyka sa už študenti nebudú môcť vyhnúť tak, že si spravia jazykový certifikát či štátnicu v jazykovej škole. Napriek kritike opozície či jazykových škôl sa certifikáty namiesto maturity od marca 2014 rušia.
Zmenu prináša novela školského zákona z dielne ministerstva školstva, ktorú dnes 81 hlasmi schválili poslanci NR SR. Novela zavádza aj minimálne počty žiakov v triedach a zvyšuje ich maximálne počty na druhom stupni a na strednej škole.
Rezort sa rozhodol uznávanie certifikátov zrušiť, "nakoľko ich poskytujú rôzne inštitúcie, ktorých úroveň nie je možné kontrolovať zo strany štátu, rovnako nie je možné kontrolovať a preverovať úroveň priebehu a administrácie skúšky".
Jazykové školy zas tvrdia, že ide o medzinárodné certifikáty, ktoré majú u zamestnávateľov vyššiu váhu než slovenská maturita. Aj keď sa v marci 2014 ruší možnosť uznávania certifikátov, niektorí študenti s platnými certifikátmi sa budú môcť maturite z cudzieho jazyka vyhnúť. Pôjde o tých, ktorí si svoje certifikáty stihnú dať uznať do konca februára 2014.
Po protestoch verejnosti ministerstvo zmiernilo pôvodne plánované zvýšenie počtov žiakov v triedach. V novele navrhovalo, aby v triedach prvého stupňa mohlo byť maximálne 28 žiakov. Napokon počty žiakov v triedach prvého až štvrtého ročníka nemení, strop pre prvý ročník je 22 žiakov, pre druhý až štvrtý ročník základných škôl 25.
Od januára 2014 sa však zvyšujú maximálne počty žiakov na druhom stupni, a to z 28 na 29 a v strednej škole z 30 na 31. V triede, v ktorej sú žiaci dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy, môže byť maximálne 24 žiakov. Hromadnú pripomienku proti zvyšovaniu počtu žiakov podpísalo asi 3000 ľudí.
Novinkou sú minimálne počty. V triedach prvého ročníka bude musieť byť aspoň 11 žiakov, v triedach druhého až štvrtého ročníka 13 a na druhom stupni 15 žiakov. V stredných školách bude musieť byť v triede aspoň 17 študentov.
Minimálne limity v triedach sa majú zavádzať od septembra 2015. Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných dôvodoch určiť aj nižší počet žiakov v triede, než stanovuje zákon. Urobiť tak môže napríklad v prípade, keď je znížená dostupnosť žiakov do školy.
Schválením pozmeňujúceho návrhu Ľubomíra Petráka zo Smeru-SD poslanci na dva roky odložili opatrenie, na základe ktorého môže ísť na osemročné gymnáziá len päť percent piatakov. Opatrenie by spôsobilo problémy najmä v Bratislavskom kraji, kde je veľa osemročných gymnázií.
Po prepočte na počet piatakov by sa v tomto školskom roku mohlo prihlásiť na každé osemročné gymnázium v Bratislavskom kraji len sedem či osem žiakov. Podľa riaditeľov by to bolo finančne neudržateľné. Obmedzenie pre prijímanie na gymnáziá zaviedol ešte exminister školstva Ján Mikolaj, bývalý minister Eugen Jurzyca však posunul jeho účinnosť.
Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) presadil zredukovanie pedagogickej dokumentácie školy, čo má priniesť menej byrokracie pre učiteľov a riaditeľov. Vypúšťajú sa napríklad učebné plány, osnovy, ktoré sú súčasťou školského vzdelávacieho programu či vzdelávacie štandardy.
Poslanec vládneho Smeru-SD Juraj Blanár presadil, aby mali vyššie územné celky viac času na určenie, koľko tried prvých ročníkov budú môcť otvoriť stredné školy v nasledujúcom školskom roku. V súčasnosti tak musia urobiť do konca septembra, po novom na to budú mať čas do konca októbra.
