BRATISLAVA - Takzvaný malý azyl sa predĺži z jedného roka na dva. Vyplýva to z novely zákona o azyle, ktorú dnes brannobezpečnostný výbor odporučil parlamentu schváliť. Návrh súvisí s potrebou zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou.
Transpozícia európskej smernice vyrovnáva postavenie azylantov a cudzincov s malým azylom. Aby utečenci dostali na Slovensku azyl, musia spĺňať predpoklady Ženevskej konvencie z roku 1951. Znamená to, že musia dokázať ich prenasledovanie v krajine pôvodu. Ak prenasledovanie cudzinec nepreukáže, ale zároveň pochádza z krajiny, do ktorej ho nie je možné vrátiť, ako je napríklad Somálsko, Irak či územie Palestíny, tak sa mu môže udeliť doplnková ochrana, známa aj pod názvom malý azyl. Momentálne platí na jeden rok a cudzinec má vtedy rovnaké práva ako s udeleným azylom. Schválením novely sa tento malý azyl predĺži na dva roky.
Liga za ľudské práva požaduje prepracovať ustanovenia o integrácii osôb, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana tak, aby ich práva boli v podstate na úrovni práv osôb, ktorým bol udelený azyl. Mimovládka tiež požaduje, aby trovy v azylových konaniach v plnom rozsahu uhrádzalo ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra považuje ustanovenia o integrácii dotknutých osôb za postačujúce a vo vzťahu k uhrádzaniu trov konania považuje za vhodnejšiu všeobecnú úpravu trov konania ustanovenú v správnom poriadku.
Hlavným cieľom pripravovaných zmien je transpozícia takzvanej Kvalifikačnej smernice, ktorá vyrovnáva postavenie azylantov a cudzincov s doplnkovou ochranou a transpozícia smernice o jednotnom vybavovaní povolenia na pobyt a na zamestnanie. Smernica jednoznačne stanovuje, že s výnimkou odchýlok, ktoré sú nevyhnutné a objektívne odôvodnené, mali by sa osobám s doplnkovou ochranou poskytnúť rovnaké práva a výhody, aké majú utečenci a mali by byť viazané na rovnaké podmienky oprávnenosti.
Návrh rozširuje okruh miest, kde cudzinec môže po vstupe na územie Slovenska požiadať o azyl. V súčasnosti môžu žiadosti o azyl prijať len niektoré oddelenia hraničnej kontroly na slovensko-ukrajinskej hranici, čo spôsobuje problémy v prípadoch, ak žiadatelia o azyl prekračujú pozemnú hranicu mimo územnú pôsobnosť oddelenia príslušného na prijatie ich žiadosti o azyl.
Novela tiež spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky narodí dieťa žiadateľke, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana. Nanovo upravuje možnosť použiť inštitút vnútroštátnej ochrany. Ministerstvo vnútra dopĺňa materiál o prípady, keď existuje spojenie medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania.
Za prvých päť mesiacov tohto roku požiadalo u nás o azyl 184 cudzincov. Pochádzali najmä z krajín ako Somálsko, Eritrea, Gruzínsko, Pakistan, Ukrajina či Afganistan, ale aj Čína, Irán a Sýria. "Azyl udelili v dvoch prípadoch," informovala Zuzana Miškolci z ministerstva vnútra. Ako dodala, 14 cudzincom poskytli doplnkovú ochranu. O azyl žiada u nás čoraz menej cudzincov. Kým v roku 2004 vstúpilo do azylového konania asi 11 500 ľudí, vlani registrovali len 732 prípadov.
