BRATISLAVA - Ochrana zdrojov podzemnej aj povrchovej vody na Slovensku dnes čelí viacerým aktuálnym, až akútnym hrozbám, ministerstvo životného prostredia (MŽP) zrejme nemá o jej ochranu záujem.
Dnes to uviedol poslanec NR SR a zároveň predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mikuláš Huba (OĽaNO). Problémy spojené s využívaním pitnej vody je nutné riešiť systematicky, v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami, modernou praxou, najlepšou dostupnou technikou a platnou legislatívou EÚ.
Zhodli sa na tom mnohí odborníci, ale aj ďalší zúčastnení z radov samosprávy, štátnej správy aj občianskych združení na odbornom seminári spojenom s diskusiou o smerovaní vodnej politiky v SR. Seminár sa konal vo štvrtok 24. októbra na pôde Národnej rady SR.
"Vláda môže v najbližšej budúcnosti prijať také zásadné rozhodnutia, po ktorých už bude na diskusiu neskoro, či sa to týka už pripravovanej novely vodného zákona vrátane pravidiel obchodovania s vodou, Koncepcie využívania hydroenergetického potenciálu našich tokov, výstavby nových priehrad alebo navrhovanej novej vetvy ropovodu do Schwechatu," uviedol Huba s tým, že aj znečisťovanie povrchových a najmä podzemných vôd, vrátane najväčšej zásobárne pitných vôd v strednej Európe pod Žitným ostrovom je doslova časovanou bombou.
"Žiaľ, nikto z kompetentných predstaviteľov ministerstva životného prostredia, ktorí sú garantmi starostlivosti o vodu na Slovensku a od ktorých sme očakávali odpovede na vznesené otázky, sa nedostavil," doplnil. Aj to podľa jeho slov svedčí o význame, ktorý prikladajú riešeniu týchto vážnych problémov, hoci voda je kľúčovým životodarným zdrojom pre všetkých - ľudí, živočíchy, rastliny, ekosystémy i krajinu ako celok. Aj prvý veľký summit v tomto tisícročí, Konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002 v Johannesburgu, označila práve vodu za kľúčový problém a strategický zdroj 21. storočia.
Seminár kriticky upozornil na mnohé nedostatky vodnej politiky aj prístupov kompetentných k riešeniu súvisiacich problémov. Zástupkyňa verejnosti v rámci hromadnej pripomienky k novele vodného zákona Elena Fatulová upozornila na to, že novela otvára možnosť obchodovania a vývozu tohto najcennejšieho zdroja bez poznania jeho skutočných zásob na Slovensku a bez prísnych regulatívov, ktoré by zamedzili možnému kšeftovaniu s ním.
Podľa prezidenta Slovenskej asociácie hydrogeológov Petra Némethyho a predsedu združenia Nie ropovodu Miroslava Draguna sú vysoko kvalitné vodné zdroje na Žitnom ostrove unikátne, no už dva z nich boli pre trvalé znečistenie úplne vyradené. Osobitne starostlivý prístup je podľa nich nutnosťou. Dragun zároveň varoval pred ohrozením vôd Žitného ostrova spojeným s vedením plánovanej vetvy ropovodu medzi Schwechatom a Slovnaftom, plánovaným vodným dielom pod Devínom či golfovým ihriskom pri Čunove.
Problémom je takisto porušovanie smerníc EÚ aj slovenských právnych noriem a tiež nekoncepčná výstavba tzv. malých elektrární často s nebezpečnými dôsledkami pre život dotknutej prírody, krajiny aj ľudí. Martina B. Paulíková zo združenia Slatinka na seminári na príklade 60 rokov pripravovanej výstavby vodnej nádrže Slatinka informovala o vážnych sociálnych i ďalších dopadoch hroziacich a dlhodobo nerealizovaných vodných priehrad na životy ľudí v regióne.
"Ak by sa tieto diela vôbec nevybudovali, malo by to ekologické, krajinárske, rekreačné, úžitkové aj ďalšie pozitíva," doplnila.
Súčasťou vystúpení aj mnohých príspevkov v diskusii boli návrhy na riešenie kritizovaných problémov. Závery a odporúčania zo seminára doručí poslanec Mikuláš Huba kompetentným vládnym činiteľom a bude o nich informovať aj širokú verejnosť. Agentúra požiada o stanovisko aj ministerstvo životného prostredia.
