BRATISLAVA - Novelou školského zákona, ktorá umožní spájanie len dvoch ročníkov na základných školách, zanikne podľa poslanca za KDH Martina Fronca množstvo málotriedok. Zánik málotriedok podľa poslanca za Most-Híd Árpada Érseka spôsobí predovšetkým určenie minimálnych počtov žiakov v triedach, ktoré novela, predložená ministrom školstva Dušanom Čaplovičom, zavádza.
"Ide o návrh diskriminačný pre národnostné menšiny," povedal v parlamentnej rozprave Érsek. Čaploviča poslanec za Most-Híd upozornil, že právnou normou pomáha asimilácii menšín, keďže rušenie málotriedok sa dotkne predovšetkým obcí na jazykovo zmiešaných územiach. "Zabudli ste na sľub premiéra zachovať status quo pre práva národnostných menšín? Toto je porušenie tejto džentlmenskej dohody," konštatoval Érsek.
Poslanec za SDKÚ-DS Miroslav Beblavý návrhu vyčítal zrušenie uznávania jazykových certifikátov ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Právna norma podľa jeho slov nerieši podstatu problému slovenského školstva. "Platíme veľa školám, ktoré sú poloprázdne, aby z nich vychádzali nezamestnateľní absolventi," konštatoval Beblavý.
Zásadne zreštrukturalizovať treba podľa neho predovšetkým kapacity odborného školstva. Počet odborných škôl sa v ostatných rokoch síce znížil, klesol aj počet ich žiakov, ale zvýšil sa počet učební odborných škôl. Beblavý nechce odborné školstvo likvidovať, na Slovensku má dlhoročnú tradíciu, musí sa však zlepšiť jeho kvalita a zefektívniť jeho fungovanie.
Počet žiakov na triedu v piatom až deviatom ročníku základných škôl by sa mal podľa novely zvýšiť z 28 na 29. Prvákov by malo napokon ostať v triede toľko ako doteraz, teda 22 detí. Limit sa zmení aj pre počet žiakov v prvom ročníku strednej školy, a to z pôvodných 30 na 31. Právna norma určuje aj najnižší počet detí v triede, čo doteraz v zákone nebolo.
Prvákov by malo byť v triede aspoň 11. Na prvom stupni od druhého do štvrtého ročníka by malo byť v triede minimálne 13 žiakov, na druhom stupni sa ich minimálny počet stanovuje na 15. Triedu strednej školy by zas malo navštevovať aspoň 17 žiakov.
Rezort školstva tiež navrhuje zrušiť uznávanie jazykových certifikátov ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Poskytujú ich totiž rôzne inštitúcie, úroveň ktorých štát nevie kontrolovať, preveriť sa nedá ani priebeh skúšky, píšu tvorcovia novely v dôvodovej správe. „Ak žiak je schopný vykonať jazykovú skúšku na získanie jazykového certifikátu, nemal by mať problém úspešne vykonať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka,“ tvrdí rezort školstva.
