BRATISLAVA – Váha preferenčných hlasov pre kandidátov do parlamentných volieb by sa mala zvýšiť. Dnes sa na tom dohodli zástupcovia opozície s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom pri diskusii o volebných zákonoch.
Ako povedal po rokovaní Kaliňák novinárom, váha preferenčných hlasov by mohla vyššia. V súčasnosti sa kandidát posunie vyššie na kandidačnej listine, ak získa tri percentá z hlasov, ktoré voliči dali strane, za ktorú kandiduje. Kaliňák si vie predstaviť, že po novom by kandidátovi na posun stačili dve percentá, čo by podľa neho zachovalo aj určitú mieru rozhodovania politických strán o zložení svojich poslaneckých klubov.
Zvýšenie váhy preferenčných hlasov presadzovalo OĽaNO. Predstavitelia OĽaNO dokonca navrhujú, aby sa zrušilo obmedzenie, ktoré by sa týkalo váhy preferenčných hlasov. Ako kompromis si vedia predstaviť jedno percento. Strany budú o definitívnej podobe návrhu rokovať na budúci týždeň.
Opozícia sa zatiaľ s ministrom nedohodla, odkedy by mali byť upravené volebné zákony účinné. Kaliňák presadzuje, aby platili už pre prezidentské voľby, ktoré budú na jar. „To považujeme za najsprávnejšie,“ konštatoval s tým, že niektoré strany navrhujú, aby nové pravidlá platili až od ďalších parlamentných volieb. Pre predsedníčku poslaneckého klubu SDKÚ-DS Luciu Žitňanskú je však účinnosť od prezidentských volieb neprijateľná. Ako kompromis navrhuje budúcoročné komunálne voľby.
Kaliňák s opozíciou ešte nedoriešili vznik stálej štátnej volebnej komisie. Zhoda nenastala na tom, kto v komisii bude mať zastúpenie a kto bude mať právo do nej nominovať členov. Kaliňákovi sa zdá, že komisia bude najnezávislejšia, ak do nej nominuje svojich členov vládna koalícia i opozícia v rovnakom pomere. Otázne však podľa neho je, či takúto komisiu by mali doplniť aj nominanti verejného ochrancu práv, NKÚ, Najvyššieho súdu SR a Generálnej prokuratúry SR. „To je téma, ktorá sa ešte bude tento týždeň čistiť,“ uviedol. Stále sa uvažuje, či by v komisii nemali mať zastúpenie aj mimovládne organizácie.
Otvorenou témou zostalo ešte volebné moratórium. Podľa Kaliňáka bude 48 hodinové moratórium platiť. Opozícia ho považuje za zbytočné. Minister však tvrdí, že to nie je téma, na ktorej by zákon padal. Kaliňák pristúpil na určitý kompromis vo veci zverejňovania predvolebných prieskumov. Pôvodne navrhoval, aby sa nemohli zverejňovať 21 dní pred voľbami. Po rokovaní s opozíciou súhlasí, aby zákaz platil 14 dní pred konaním volieb.
Kaliňák vyhlásil, že nemá ambíciu, aby opozícia volebné zákony podporila. Za podstatné považuje, že bola diskusia a na mnohých veciach sa s opozíciou zhodol. KDH už avizovalo, že návrhy zákonov nepodporí, pretože neprešli návrhy hnutia. Ako povedal novinárom poslanec NR SR za KDH Pavol Zajac, prvým je zmena počtu volebných obvodov z jedného na viac a minimálne vzdelanie pre starostov. „Bez splnenia týchto návrhov KDH zákony nepodporí,“ zdôraznil.
Lucia Žitňanská pripomenula, že diskusia o volebných zákonoch sa pohybovala v limitoch, ktoré návrhom stanovil rezort vnútra. Neriešila sa otázka volebného systému, aj keď sa podľa nej mala. OĽaNO podľa Miroslava Kadúca mrzí, že Kaliňák nesúhlasí s tým, aby do NR SR mohli kandidovať aj nezávislí kandidáti.
Národná rada SR posunula v septembri návrhy volebných zákonov do druhého čítania. Podľa Kaliňákom predložených návrhov politické strany budú môcť na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na prezidenta maximálne pol milióna eur a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur rovnako ako kandidáti na primátorov Bratislavy a Košíc.
Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, budú tiež musieť informovať, odkiaľ peniaze majú. Zákon zavádza tzv. transparentné účty, ku ktorým bude mať prístup verejnosť. Politické strany teda budú musieť mať peniaze určené na volebnú kampaň na osobitnom účte v banke, ktorý zriadia pre každú kampaň samostatne. Údaje z účtu povinne zverejnia na internete.
