BRATISLAVA - Poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita (SaS) v parlamente zanikol. Účinnosť totiž nadobudla novela rokovacieho poriadku parlamentu, podľa ktorej poslanecký klub v národnej rade automaticky zaniká, ak má menej ako osem členov. Doplatil na to poslanecký klub liberálov, ktorý mal pôvodne 11 členov, neskôr ho však opustila skupina piatich poslancov okolo Jozefa Kollára. V klube SaS tak zostalo iba šesť ľudí.
Rokovací poriadok doteraz hovoril iba o tom, že podmienkou na vznik poslaneckého klubu je najmenej osem zákonodarcov, žiadnym spôsobom však presne nedefinoval zánik takéhoto klubu. Poslanci za Smer-SD chceli novelou odstrániť rozdielne interpretácie pri vykladaní rokovacieho poriadku.
Problémy vznikali predovšetkým pri rozpade poslaneckých klubov. Keď sa počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 rozpadol poslanecký klub SNS, ústavnoprávny výbor prijal nezáväzné stanovisko, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na jeho existenciu.
Vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík napriek tomu poslanecký klub národniarov nerozpustil a do konca volebného obdobia fungoval so siedmimi poslancami. Ešte v roku 2001 bola situácia opačná, aj vtedy po rozpade poslaneckého klubu SNS ústavnoprávny výbor nezáväzne rozhodol, že nielen na vznik, ale aj na celú existenciu klubu treba minimálne osem poslancov. Poslanecký klub SNS vtedy zanikol.
V aktuálnom volebnom období konštatoval predseda parlamentu Pavol Paška, že klub SaS stratil funkčnosť odchodom piatich z 11 poslancov, klub však formálne do nadobudnutia účinnosti novely rokovacieho poriadku nezanikol.
Počet nezaradených poslancov zánikom poslaneckého klubu SaS vzrástol na 15 - nezaradení sú Daniel Lipšic, Jana Žitňanská, Radoslav Procházka (všetci pôvodne KDH), Alojz Hlina (pôvodne OĽaNO) a 11 poslancov, ktorí pôvodne kandidovali za SaS. Poslanecký klub OĽaNO má 15 členov, KDH a Most-Híd po 13 poslancov a SDKÚ-DS 11 zákonodarcov. Najsilnejší vládny Smer-SD disponuje 83-členným poslaneckým klubom.
