BRATISLAVA – Deväť miliónov eur, ktoré má Bratislava tento rok ušetriť a prispieť tak ku konsolidácii, ktorú od jednotlivých samospráv žiada vláda, hlavné mesto nesplní. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD).
"Ak tri roky šetríte a uťahujete si opasok a niekto vám v treťom roku povie, že ešte dve dierky a vy už ste takpovediac "natesno", tak poviete, že ja už nemám kam. Môžem vypnúť svetlo či zrušiť x liniek mestskej hromadnej dopravy, to by tých deväť miliónov ušetrilo," uviedol. Šetrenie už v tomto prípade podľa neho prestáva mať zmysel.
Ku konsolidácii však Bratislava prispeje, akou sumou však ešte presne nevie. Do konca tohto týždňa má podľa podpredsedu ZMOS-u Vladimíra Bajana každé mesto a obec samo za seba povedať, aký hospodársky výsledok očakáva koncom roka. Údaje potom samosprávy zašlú vláde.
"Chceme to urobiť tak, že ak sa pod to číslo podpíšeme, na konci taký hospodársky výsledok aj bude. Ak ministerstvo financií od nás očakáva deväť miliónov, tak my možno nebudeme vedieť dať deväť, ale pre vládu je dnes možno lepšie vedieť, že garantujeme napríklad štyri," konštatoval Ftáčnik.
"Poďme si potom ten podiel spočítať a posúďme spolu so štátom, či to nie je dosť, či mu to už nepomôže dosiahnuť kľúčový cieľ," podotkol. Deficit verejných financií SR by mal tento rok podľa plánu vlády klesnúť pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), k čomu však musia prispieť aj samosprávy.
Porovnávať hospodárenie Bratislavy len s rokom 2012 a tam nastaviť kritériá sa podľa Ftáčnika nedá. Mestá by tiež podľa primátora mali priniesť vlastný podiel podľa možností, ktoré majú. "Každé mesto alebo obec má svoj vlastný príbeh, teda inú východiskovú pozíciu a kritériá, ktoré sa na nás uplatnili, boli pre všetkých rovnaké," zdôraznil. Podľa Ftáčnika treba diskutovať so samosprávami aj o šetrení na ďalšie roky, lebo dnes nastavený podiel na konsolidácii pre ďalšie obdobie je nereálny.
Ftáčnik podotýka, že po troch rokoch je Bratislava finančne zdravším mestom. Znížiť dlhové zaťaženie sa mestu podľa neho podarilo najmä s pomocou dvoch krokov. "Stanovili si prebytkové rozpočty na úrovni bežného hospodárenia. To sú služby týkajúce sa dopravy, čistenia mesta či školstva. Šetrili sme na niektorých položkách, aby sme mohli vytvoriť prebytok, ktorý sme použili na zaplatenie starých dlhov, napríklad za zimný štadión," vysvetlil.
Ozdravovať mestské financie sa tiež podľa jeho slov podarilo predajom mestského majetku. "Neľahko sa nám predáva majetok, máme mnohé obchodné súťaže, do ktorých sa nám nik neprihlásil. Napriek tomu mesto dokázalo za dva roky predať majetok za asi sedem miliónov eur," vyčíslil primátor.
V roku 2010 po voľbách bolo podľa Ftáčnika dlhové zaťaženie Bratislavy na úrovni 66 % bežných príjmov. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pritom hovorí, že 60 % je kritická hranica. "Ak do toho zarátame aj mestské podniky, boli sme na úrovni 115 %, to už sme skoro v Grécku," pripomenul primátor s tým, že za tri roky mesto znížilo dlhové zaťaženie na 58 % a dostalo sa tak pod kritickú hranicu. "Ale ústavný zákon má ešte 55-% hranicu, nad ktorou musí konkrétny subjekt verejnej správy začať prijímať opatrenia. Očakávame, že do konca volebného obdobia sa pod ňu dostaneme," dodal.
V prvom roku mesto z dlhov, ktoré boli podľa Ftáčnika vo výške 228 miliónov eur dokázalo splatiť 13 miliónov, v druhom roku 12,5 milióna a v tomto plánuje splatiť takmer 15 miliónov eur dlhu. "Pre ekonomický vývoj sme ani plánované príjmy, ktoré nám štát prisľúbil z dane z príjmov fyzických osôb, nedostali v plnej výške, lebo sa toľko nevybralo," podotkol Ftáčnik s tým, že za dva roky to tak predstavovalo o 12 miliónov eur menej v mestskej kase. Mestu sa tak zvýšil objem nezaplatených faktúr.
Na ozdravovaní mesta sa podieľali aj Bratislavčania tým, že mesto zvýšilo dane z nehnuteľností a rovnako zvyšuje cestovné v mestskej hromadnej doprave. Mesto podľa primátora znížilo aj platy funkcionárov o 10 %, urobila sa reorganizáciu magistrátu a znížil počet zamestnancov.
Ftáčnik pripomenul, že vďaka tomu, že Bratislava má dnes zdravšie základy, mohla naštartovať aj niektoré rozvojové programy, ktoré v prevažnej miere platí z eurofondov. "Ak by sme tieto peniaze nečerpali, náš rozvoj by sa obmedzil len na rekonštrukciu dvoch sociálnych zariadení a budovanie nových cyklotrás," dodal.
