BRATISLAVA – O mnohých návrhoch na zmenu volebných pravidiel by sa dalo podľa predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej diskutovať, ak by sa nerokovalo pod časovým tlakom. Ako povedala novinárom, na rokovaniach padajú rôzne návrhy, od volebných obvodov až po to, aby sa zrušil strop finančných limitov na jednotlivé kampane.
„Veľa z toho by bolo na diskusiu, ak by sme neboli pod časovým tlakom medzi prvým a druhým čítaním v parlamente. Obávam sa, že otázky ako sú volebné obvody či finančné stropy pre kampane asi medzi prvým a druhým čítaním nevyriešime. Návrh je totiž postavený na nejakej filozofii,“ povedala.
Žitňanská sa preto sústredí na to, čo vníma ako podstatné a čo sa dá riešiť.„Dnes sa dá riešiť nezávislá kontrola financovania volebných kampaní. Dá sa stále riešiť to, aby sa tieto pravidlá nevzťahovali hneď na prezidentské voľby, ale aby sa účinnosť odložila na neskoršie,“ konštatovala.
Parlamentným stranám sa podľa Žitňanskej podarilo dohodnúť na zastúpení všetkých kandidujúcich strán v okrskových volebných komisiách. Tiež na tom, aby sa malé finančné dary do 50 eur dali jednoduchým spôsobom darovať z účtu na účet.
„Stojíme pred dohodou na nezávislej kontrole. Politické strany by mali mať v tomto nezávislom kontrolnom orgáne paritné zastúpenie. Ja navrhujem, aby tam boli zastúpené aj iné inštitúcie. Napríklad NKÚ, ombudsman. Môžeme sa rozprávať, či by mal prezident právomoc nominovať svojho človeka do tejto komisie, aby bolo viac zdrojov moci, ktoré do tejto komisie nominujú svojich ľudí,“ povedala.
Pre SDKÚ-DS je podstatná aj požiadavka, aby mohli robiť kampaň pred voľbami aj tretie osoby, čo chcelo ministerstvo vnútra zakázať. „Kampaň tretích strán je požiadavka SDKÚ-DS, bez ktorej nevie v žiadnom prípade podporiť tento zákon. Črtá sa riešenie, že budú môcť tretie strany viesť kampaň za určitých podmienok. Teda pokiaľ budú mať nastavené pravidlá,“ povedala.
Minister vnútra je podľa Pavla Zajaca (KDH) ochotný ustúpiť aj pri zákaze zverejňovania predvolebných prieskumov verejnej mienky. „Keď sme ho kritizovali za zákaz zverejňovania volebných preferencií 21 dní pred voľbami, spomenul, že by sa to dalo znížiť na 14 dní. Nám sa zdá aj 14 dní veľa. Boli by sme za sedem, maximálne desať dní,“ povedal. Zároveň pripomenul, že kresťanskí demokrati chcú zmeniť súčasný jeden volebný obvod na viac. „Buď štyri, alebo osem,“ povedal s tým, že Smer-SD toto zatiaľ odmieta. Podľa neho však OĽaNO aj NOVA by si to vedeli predstaviť.
Podľa predsedu poslaneckého klubu strany Most-Híd Lászlóa Solymosa na niektorých veciach dohoda je, ale na mnohých ešte nie. „Teda čiastočné dohody sú, ale na mnoho základných vecí dohody ešte neexistujú,“ zdôraznil.
Podľa jeho straníckeho kolegu Gábora Gála sa strany nevedia dohodnúť na financovaní predvolebnej kampane, „jednak na finančnom strope alebo kontrole kandidátov, či na tom, či si kandidáti budú robiť vlastné transparentné účty, alebo sa to zahrnie do centrálnych účtov. Je tam ešte toho dosť, čo treba usmerniť. Smer-SD to vie veľmi rýchlo schváliť sám, ale potom to bude aj taký zákon,“ vyhlásil Gál. Ten pripomenul, že Most-Híd predložila vlastný návrh, podľa ktorého kontrolu financovania kampaní má mať na starosti NKÚ.
Ostatné strany to však odmietli, teda bude sa asi kreovať nejaká stála volebná komisia. „Nevieme sa ale zhodnúť na tom, koľko bude mať členov a kto bude presne kreovať jej členov. Či to budú len politické strany, alebo aj ďalšie subjekty. Dohodli sme sa, že na to predloží každá strana svoje návrhy,“ povedal Kaliňák v utorok po stretnutí s opozíciou.
Oznámil, že sa črtá dohoda na vzniku komisie, ktorá má kontrolovať financovanie politických strán, volebných kampaní i volieb. Takáto komisia by bola kreovaná na štyri roky, vždy po parlamentných voľbách. Rovnaké zastúpenie by v ňom mala vládna väčšina a opozícia. Pri dôležitých otázkach, akými sú vylúčenie strany alebo kandidáta z volieb, by rozhodovala dvojtretinová väčšina jej členov. Podľa ministra treba ešte dohodu na tom, aké zastúpenie by v tomto kontrolnom orgáne mali zástupcovia tretieho sektora, súdov, Najvyššieho kontrolného úradu či štatistického úradu.
Národná rada SR posunula v septembri návrhy volebných zákonov do druhého čítania. Podľa Kaliňákom predložených návrhov politické strany budú môcť na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na prezidenta maximálne pol milióna eur a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur, rovnako ako kandidáti na primátorov Bratislavy a Košíc. Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, budú tiež musieť informovať odkiaľ peniaze majú.