BRATISLAVA - Európska únia neustúpi od ústretového kroku ukrajinských úradov v prípade odsúdenej expremiérky Julie Tymošenkovej. Dnes to uviedol člen parlamentného zahraničného výboru Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), ktorý sa zúčastnil nedávnej medzinárodnej konferencie na Jalte venovanej prozápadným integračným ambíciám Ukrajiny.
"Neustúpi preto, lebo všetci vieme, a prezident Viktor Janukovyč to otvorene pred nami povedal, že hlavným dôvodom jej väznenia sú vysoké ceny plynu, ktoré mala vyrokovať začiatkom roku 2009. Zažil som malý civilizačný šok, keď sa prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite opýtala na ceny, za aké Ukrajina nakupuje a následne povedala, že Litva nakupuje ešte za vyššie," priblížil Dzurinda.
Poznamenal, že pokiaľ pri svojom rozhodovaní politici nepáchajú žiadne trestné činy, tak je neprijateľné, aby za to boli trestne stíhaní. "To by potom viedlo k tomu, že by sa neprijímali žiadne citlivé politické rozhodnutia," podčiarkol s tým, že trestnoprávne konzekvencie za prípadné chybné politické rozhodnutia nepatria k západnej civilizácii a k demokratickým štandardom.
"Aj my sme sa na Slovensku museli učiť, a niektorí sa to dodnes nechcú naučiť, že politické rozhodnutia sú jedna vec a trestné činy druhá," dodal.
Dnes podľa neho v prípade Tymošenkovej stojí otázka tak, aby sa našlo politické riešenie, ktoré podľa možnosti zachová všetkým zúčastnením tvár a odblokuje zabrzdený proces. "Očakáva sa politická múdrosť zainteresovaných, že každý urobí istý krok k sebe. Vidím troch hlavných aktérov - EÚ, ukrajinskú administratívu a samotnú Tymošenkovú," konštatoval Dzurinda.
Politickú súperku proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v októbri 2011 odsúdili v prvom procese na sedem rokov väzenia za zneužívanie úradných právomocí kvôli podpísaniu údajne nevýhodnej zmluvy o dodávkach zemného plynu s Ruskom. Tymošenková aj EÚ označujú celý proces za vykonštruovaný a politicky motivovaný.
Účastníci medzinárodnej konferencie na druhej strane pozitívne hodnotili reformy, ktoré Kyjev prijíma v súvislosti s pridružením sa k Európskej únii. "Niet pochýb, že urobili kus práce," poznamenal s tým, že ide hlavne o oblasť justície.
Ukrajina čaká na podpísanie Asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode s EÚ na novembrovom summite vo Vilniuse. Ukrajinská vláda vyslovila 18. septembra súhlas s návrhom Asociačnej dohody. Od Kyjeva sa však očakávajú rozhodné kroky a konkrétny pokrok v oblasti reformy volebnej legislatívy, riešení problému selektívnej spravodlivosti a pokračovanie reforiem v rámci programu pridruženia.
Rusko už varovalo Ukrajinu pred podpísaním tejto dohody. Podľa Moskvy to bude mať negatívny vplyv na vonkajšiu trhovú rovnováhu Ukrajiny a zväčší objem jej deficitu o 12-15 miliárd dolárov. Poradca prezidenta Vladimira Putina, ruský ekonóm Sergej Glazjev označil na Jalte údajné výhody dohody za mýtus a varoval Kyjev pred colnými kontrolami a kontrolami tovarov, ktoré voči nemu Moskva zavedie.
Podľa Dzurindu má každá krajina právo sa rozhodnúť, kam chce patriť. Janukovyč niekoľkokrát vyhlásil, že Ukrajina si ako základné smerovanie určila integráciu do EÚ. "Aj v Moskve dnes chápu, že svet sa pohol. Pre nich nie je najväčšou hrozbou EÚ alebo NATO. Myslím si, že Kyjev sa rozhodol a želám si, aby to dobre dopadlo," uzavrel.
