BRATISLAVA - Nové čierne stavby postavené na cudzích pozemkoch sa zatiaľ na žiadosť vlastníka parcely búrať nebudú. V parlamente dnes neprešla novela stavebného zákona z dielne Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného (obaja SDKÚ-DS), ktorý chcel takto zásadným spôsobom zamedziť rozširovaniu výstavby takýchto čiernych stavieb a objektov.
Stavby, s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom, mal búrať stavebný úrad na žiadosť vlastníka pozemku. Samotné búranie mal platiť majiteľ alebo nájomca stavby či objektu.
Pre chýbajúcu podporu Kaník opäť stiahol novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorej cieľom bolo zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi tak, aby podporovali pracujúce rodiny. Teda tie, v ktorých aspoň jeden z rodičov pracuje.
To sa malo podľa predkladateľa dosiahnuť tak, že 40 percent z príjmu zo závislej činnosti a materského oproti súčasným 25 percentám a rovnako 40 percent z rodičovského príspevku oproti súčasným nula percentám by sa nezapočítavalo do príjmu na účely poskytnutia dávky v hmotnej núdzi.
"Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem predovšetkým viacdetným rodinám, ktorých príjem zo závislej činnosti je blízky minimálnej mzde," vysvetľoval Kaník. Novela teda mala nastaviť systém tak, aby rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, mala vyšší príjem ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok.
Plénum zároveň odmietlo novelu zákona o verejných vodovodoch, v ktorej Alojz Hlina (nezaradený) navrhoval zmeny pri úhradách za dažďovú vodu. Rovnako skončila novela zákona o lesoch z dielne toho poslanca, ktorou chcel riešiť zámeny lesných pozemkov a lesných porastov na nich.
V súčasnosti sa totiž podľa neho pri zámenách často nezohľadňuje verejný záujem. Hlina chcel, aby na zámenu lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve štátu, ktorých výmera je väčšia ako 20 hektárov, bol vždy potrebný okrem predchádzajúceho súhlasu ministerstva pôdohospodárstva aj predchádzajúci súhlas vlády.
Hlina neuspel ani s návrhom novely zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Súčasný zákon počíta s vytvorením elektronickej zdravotníckej knižky, čo podľa Hlinu môže vyvolávať obavy zo zneužitia údajov. Podstatou jeho novely teda bolo, že elektronickú zdravotnú knižku malo byť možné vytvoriť len osobe, ktorá poskytla predchádzajúci písomný súhlas Národnému centru na jej vytvorenie.
