BRATISLAVA - Slovensko a Česká republika mali v minulosti veľmi blízko k spusteniu projektu ochrany vzdušného priestoru Spoločné nebo, spomína bývalý prezident Rudolf Schuster.
Projekt by riešil viacero problémov vzdušných síl na oboch stranách rieky Moravy - prípravu pilotov a spoločnú ochranu vzdušného priestoru. Slovensko do projektu malo vstúpiť aj svojou vojenskou leteckou akadémiou v Košiciach, ktorá je dnes už zrušená. Tam by sa pripravovali piloti oboch krajín, v ochrane spoločného neba sa mali letecké sily oboch štátov striedať.
"Všetko to bolo pripravené. Sme v NATO a nevieme sa dohodnúť. Ja to vidím ako riešenie úsporné a dobré," myslí si Schuster ešte aj dnes o tomto projekte, ktorý časom zapadol prachom. Schuster pripúšťa, že v období diskusií, keď bol projekt aktuálny, boli možno obe strany márnomyseľné a chceli sa hrať na svojom piesočku.
Projekt navrhol koncom roka 2002 vtedajší český premiér Vladimír Špidla, pôvodne sa hovorilo o spoločnej obrane štyroch krajín: ČR, SR, Poľska a Maďarska. Napokon sa zredukoval na dve krajiny - Slovensko a Česko. Rokovali o ňom vtedajší ministri obrany Jaroslav Tvrdík a Jozef Stank, reálne vyzeral ešte aj za ich nasledovníkov Miroslava Kostelku a Ivana Šimka, resp. Juraja Lišku. Legislatívne problémy a technologické rozdiely ho odsunuli na vedľajšiu koľaj. Dnes už českí piloti lietajú na prenajatých lietadlách Jas-39 Gripen, slovenským pilotom zostali ruské MiG-29, pričom počet tých letuschopných sa rokmi zredukoval.
Schuster bol vo vrcholovej politike, keď sa spúšťala modernizácia MiG-29 a ako vtedajší prezident sa aj aktívne podieľal na politických rozhovoroch o nej. Najprv sa zapojil do vyjednávania s ruskou stranou, aby Slovensko modernizáciu nemuselo platiť peniazmi, ale z deblokácie starého ruského dlhu. Rokoval aj priamo s prezidentom Vladimírom Putinom, ktorému takúto formu deblokácie dlhu navrhol. Schuster potom kritizoval slovenskú stranu, keď modernizácia stagnovala. Teraz minister Martin Glváč (Smer-SD) zverejnil, že za predchádzajúceho vedenia sa stíhačky MiG-29 tzv. kanibalizovali - z niektorých súčiastky vyberali, aby ich mohli použiť v letuschopných lietadlách.
"Rozoberať lietadlá na náhradné diely, to neviem, či je najlepšie riešenie," poznamenal Schuster. Podľa jeho slov treba urobiť štúdiu, čo by bolo v tejto situácii najekonomickejšie. Do úvahy podľa Schustera prichádzajú všetky tri riešenia, o ktorých sa hovorí: udržiavanie lietadiel MiG-29, prenájom nových strojov, ale aj prenájom ochrany nášho vzdušného priestoru stíhačkami iného členského štátu NATO, pri ktorom by sme už ďalej vlastné bojové letectvo nemali. "Treba to ekonomicky spočítať, čo je pre nás najvýhodnejšie," uzavrel Schuster.
