BRATISLAVA - Stáčanie kilometrov nebude trestným činom, ako to navrhovali poslanci za KDH. Vládny Smer-SD zamietol ich novelu Trestného zákona, v ktorej Pavol Zajac a Ján Hudacký navrhovali rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov (tzv. tachometrov) motorových vozidiel.
V súčasnosti Trestný zákon obsahuje v skupine trestných činov proti majetku skutkovú podstatu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla. Táto skutková podstata obsahuje len konanie páchateľov, ktorým falšujú alebo pozmeňujú identifikačné číslo motorového vozidla, výrobné číslo motora motorového vozidla, výrobný štítok motorového vozidla alebo výrobné číslo súčastí motorového vozidla. Údaj o stave najazdených kilometrov na tachometri motorového vozidla nie sú identifikačným údajom motorového vozidla a preto nie je možné touto skutkovou podstatou postihovať spoločensky nežiaduci stav – neautorizovaný a nedovolený zásah do počítadiel najazdených kilometrov (tzv. tachometrov) motorových vozidiel. Podľa neoverených odhadov sa na Slovensku predá 30 až 60 percent ojazdených automobilov, ktoré majú zmanipulované údaje tachometrov, argumentujú poslanci kresťanských demokratov.
Podľa ich návrhu môže byť potrestaný aj ten, kto vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je falšovanie tachometrov. Falšovaním sa rozumejú akékoľvek neoprávnené zmeny, úpravy a zásahy do technického zariadenia, tzv. pretáčania (mechanické alebo elektronické) čísiel uvedených ako stav celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla. Pozmeňovanie znamená vykonanie akýchkoľvek neautorizovaných a nedovolených zmien na originálnom zariadení počítadla najazdených kilometrov (tzv. tachometrov) motorových vozidiel, ktorou sa dosiahne zmena pravdivých údajov stavu najazdených kilometrov motorového vozidla.
Samosprávne kraje sa nepremenujú na župy
Samosprávne kraje sa nepremenujú na župy a predsedovia samosprávnych krajov sa nebudú môcť oficiálne nazývať aj županmi, ako to navrhovali poslanci za SDKÚ-DS Pavol Frešo a Ľudovít Kaník. Parlament ich novelu zákona o samosprávnych krajoch neschválil.
"Označenie vyšších územných celkov ako samosprávnych krajov sa vo verejnosti veľmi neujalo, teda doposiaľ nevžilo ako ´ľudové pomenovanie´," argumentovali predkladatelia. V praxi sa podľa nich už často používa označenie vyššieho územného celku ako župa a jeho predseda župan. Tieto pomenovania používajú médiá, verejnosť i politici. Pomenovania župa a župan sú podľa Freša a Kaníka historikmi dokumentované ako slovenské výrazy. Z historického hľadiska je výraz župa praslovanského pôvodu, s jeho používaním začali už Štúrovci a na Slovensku boli župy oficiálne zavedené v Československej republike v roku 1923 na základe zákona o župnom zriadení, vysvetľovali. Župné zriadenie u nás fungovalo do roku 1928. "Existuje mnoho mylných názorov, že názov župa je prevzatý z maďarského jazyka. Nie je to pravda, keďže slovo župa v maďarčine ani neexistuje," konštatovali poslanci z SDKÚ-DS.
Národná rada zamietla i novelu zákona o hlásení pobytu občanov poslanca za SaS Petra Osuského. Návrh nerušil inštitút prechodného pobytu, ani hlásenia pobytu v zahraničí. Menil však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí na čas dlhší ako 90 dní na právo občana. Tí občania, ktorí by chceli, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, by aj naďalej mohli prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady by boli povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať. Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte, by už nemali povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takéhoto pobytu by sa už nedopúšťali priestupku a nehrozila by im pokuta, navrhoval Osuský.
Plénum zamietlo aj novelu zákona nezaradených poslancov okolo Daniela Lipšica o hlásení pobytu občanov. Návrhom chceli odstrániť ustanovenie o povinnosti hlásiť skutočnosť, že sa občan Slovenskej republiky chystá vycestovať do zahraničia na viac ako 90 dní. Predkladatelia návrhu sú presvedčení, že takáto povinnosť, vzhľadom na slobodu pohybu občanov a jej využívania, nemá byť súčasťou nášho právneho poriadku.
Podmienky volieb do VÚC sa nezmenia
Podmienky volieb do vyšších územných celkov sa nezmenia. Parlament dnes zamietol dva návrhy noviel poslancov za OĽaNO, ktorými chceli zaviesť princíp rovnosti všetkých kandidátov vo voľbách do samosprávnych krajov a zároveň viac informácií o každom kandidátovi.
V prvej novele poslanec hnutia Jozef Viskupič menil mechanizmus obsadzovania volebných komisií tak, aby aj nezávislí kandidáti mali možnosť navrhnúť člena volebnej komisie. Umožniť sa tak malo dodržanie zásady rovnosti medzi jednotlivými kandidátmi. "Zjednodušene vyjadrené – na základe navrhovanej úpravy bude mať rovnocennú príležitosť navrhnúť člena volebnej komisie ktorýkoľvek kandidát a v súlade s procedurálnou spravodlivosťou bude existovať rovnaká pravdepodobnosť reálnej nominácie ktorejkoľvek navrhnutej osoby do volebnej komisie. Navrhovaný mechanizmus zabráni súčasnému znevýhodňovaniu nezávislých kandidátov a umožní aj im účasť na kreovaní volebných komisií,“ vysvetlil poslanec.
Poslanci obyčajných Igor Matovič a Igor Hraško zasa vo svojom návrhu zavádzali povinnosť uvádzať pri kandidátoch kandidujúcich vo voľbách do VÚC všetky verejné funkcie, ktoré takýto kandidát vykonáva v celom rozsahu. Občania podľa nich majú právo na čo najviac informácií o kandidátoch, ktorí sa usilujú o ich priazeň vo voľbách. "Údaj o povolaní kandidáta, ktorý sa už v súčasnosti obligatórne uvádza na kandidačnej listine, neposkytuje voličovi presné a úplné informácie o kandidátovi, pretože ten môže súčasne zastávať a väčšinou aj zastáva iné funkcie, napríklad je poslancom mestského zastupiteľstva, starostom, riaditeľom štátneho podniku, či vykonáva inú verejnú funkciu,“ tvrdia poslanci za OĽaNO.
Voliči tak podľa nich budú môcť sami zvážiť, či kandidáti, ktorí vykonávajú viac verejných funkcií na plný úväzok súbežne, budú schopní svoj mandát poslanca samosprávneho kraja alebo predsedu VÚC vykonávať v plnej miere. Dvojica opozičných zákonodarcov zároveň navrhovala, aby každý volič najneskôr 10 dní pred konaním volieb do samosprávnych krajov dostal zoznam kandidátov do svojej domácnosti. Zoznam kandidátov do volieb do orgánov samosprávnych krajov v súčasnosti obec zverejňuje spôsobom v mieste obvyklým v časovej lehote 15 dní pred dňom volieb.
Poslanci nepodporili ani novelu zákona o mediácii zákonodarkyne za OĽaNO Heleny Mezenskej. Návrhom chcela zaviesť nový typ mediácie pre drobné spory.
