BRATISLAVA - Väčšina prezidentských kandidátov by právomoci hlavy štátu neposilňovala. Obáva sa možného chaosu v systéme. Radoslav Procházka a Ján Čarnogurský istý priestor pre tento krok vidia.
"Pre pokojné časy som spokojný s terajšími právomocami. Pre prípad vládnej krízy by som ich posilnil," povedal Čarnogurský. Prezident by mal mať podľa neho aj právo predkladať zákony. "Predkladal by ich rovnako ako poslanci. Podliehali by rovnakému parlamentnému procesu," vysvetlil.
Podobný postoj má aj Procházka, ktorý je v zásade spokojný so súčasnými kompetenciami hlavy štátu, ako ich definuje Ústava SR. "Jediný reálny priestor na rozšírenie vidím vo vzťahu k zákonodarnej iniciatíve prezidenta. V programovom manifeste Alfa je návrh, aby právo zákonodarnej iniciatívy mala aj skupina občanov, ale ak to neprejde, je práve prezident tým najvhodnejším adeptom na výkon tejto právomoci," uviedol Procházka.
Vo zvyšku podľa neho súčasné kompetencie stačia. "Len potrebujú aktívneho nositeľa, ktorý ich použije na pestovanie rovnováhy v systéme verejnej moci a na reálnu ochranu občanov," doplnil.
Andrejovi Kiskovi sa zdajú súčasné právomoci prezidenta postačujúce. "Nie som zástancom výrazného posilňovania právomocí prezidenta. Slovensko je parlamentná demokracia a posilňovanie právomocí prezidenta by skôr posilnilo chaos ako zmysluplný systém vzájomnej kontroly medzi parlamentom, vládou a súdnictvom," vysvetlil.
Nazdáva sa však, že krajina by si zaslúžila prezidenta, ktorý bude svoje kompetencie náležite využívať "a nebude posluhovačom jednej strany alebo pochybných záujmov ako sme boli svedkami napríklad v prípade expresného menovania Štefana Harabina za šéfa Najvyššieho súdu alebo zmarenia menovania legitímne zvoleného generálneho prokurátora".
Pavol Hrušovský by tiež prezidentské kompetencie neposilňoval. "Nepovažujem právomoci vždy za to najdôležitejšie. Za oveľa dôležitejšie považujem ako prezident využíva svoje ústavné práva a či dokáže dostatočne citlivo posúdiť ich naplnenie v konkrétnych situáciách. Prezident by mal skôr dbať na dodržiavanie Ústavy, nie hľadať spôsoby ako posilňovať svoje postavenie a moc," tvrdí Hrušovský.
Zdôraznil, že v parlamentnej demokracii má hlavné slovo Národná rada SR a vláda. "Posilňovanie ďalšieho centra moci – prezidenta by spôsobilo len väčší chaos a nefunkčnosť v rozhodovacích procesoch a riadení štátu. Súčasné právomoci prezidenta preto považujem za dostačujúce. Snahu o ich posilňovanie skôr chápem ako zásah do súčasného trojdelenia moci v štáte," doplnil.
Hrušovský by nemenil ani právomoci týkajúce sa predkladania zákonov. "Najvyšším zákonodarným a ústavodarným orgánom je Národná rada SR, ktorá reprezentuje záujmy celej škály obyvateľstva. Prezident môže nepriamo vstupovať do legislatívneho procesu svojou právomocou vrátiť a navrhovať zmeny v prijatých zákonoch, čo považujem za dostačujúce," zdôvodnil.
Prezidentské právomoci by neposilňoval ani Peter Osuský zo SaS. "Právomoci prezidenta nie je potrebné posilňovať. Slovenská republika je parlamentnou demokraciou a postavenie prezidenta je tomu primerané," vyhlásil.
Vhodné by bolo podľa neho spresniť prezidentské kompetencie tak, „aby prezident nemohol svoje právomoci vykonávať svojvoľne“. Poukázal pritom na rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať za generálneho prokurátora parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša.
Osuský si tiež nemyslí, že by mal mať prezident možnosť predkladať zákony. "Jeho úloha v legislatívnom procese je iná. Má právo vetovať zákony a vracať ich parlamentu na opätovné prerokovanie aj s pripomienkami. Bolo by nesprávne, aby ten istý subjekt mal právo predkladať parlamentu návrhy zákonov a zároveň právo vetovať parlamentnom schválené zákony," uzavrel.
