BRATISLAVA – Špeciálne školy sú podľa členky parlamentného ľudskoprávneho výboru Lucie Nicholsonovej (SaS) obrovským biznisom, ktorý vytvoril štát. Preto poslankyňa súhlasí s tvrdeniami ombudsmanky Jany Dubovcovej z mimoriadnej správy, ktorú poslala do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako povedala Nicholsonová vzdelávanie detí v špeciálnych školách je obrovský problém. Pripomenula, že práve preto navrhovala povinnú predškolskú výchovu, a to najmä pre deti z osád. „Oni sa nedokážu uplatniť v normálnom školskom systéme,“ konštatovala.
Nicholsonová vidí za špeciálnymi školami biznis štátu, ktorý sa tvári, že deti sa snaží vzdelávať. Upozornila, že špeciálne školy dostávajú na žiaka 2,5-násobok normatívu a preto je to obrovský biznis, preto riaditelia obiehajú osady.
„Je to však práve naopak. Štát im kradne možnosť vzdelávať sa a uplatniť sa na trhu práce,“ povedala s tým, že napríklad šestnástročný žiak zo špeciálnej školy sa nevie ani podpísať. Podľa Nicholsonovej všetci o tomto stave vedia, ale záleží od jeho pomenovania. „Ombudsmanka pomenovala presne súčasný stav. O to menej chápem, že poslanci nepodporujú návrhy, ktoré by dokázali túto situáciu zvrátiť,“ dodala.
Pre deti zo špeciálnych tried je prakticky nemožné získať výučný list alebo vysvedčenie o maturitnej skúške, tvrdí verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová v mimoriadnej správe, ktorú poslala do Národnej rady Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má podľa nej neskôr zásadný vplyv aj na možnosť Rómov uplatniť sa na trhu práce a vymaniť sa z chudoby.
Zaradenie žiaka do kategórie so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ho viac-menej trvalo spojí s výlučným špeciálnym vzdelávaním, zistila ombudsmanka prieskumom na školách. Situáciu hodnotí ako kritickú a poslancom odporúča, aby umožnili prístup ku všetkým stupňom vzdelania aj pre žiakov zo špeciálnych tried. Právnici ombudsmankinej kancelárie tiež konštatujú, že počet sociálne znevýhodnených detí s rómskym pôvodom je mnohonásobne vyšší než počet nerómskych detí.
Podľa Dubovcovej spočíva problém v slovenskom právnom poriadku, ktorý neupravuje frekvenciu rediagnostických vyšetrení detí a žiakov. Dieťa môže ostať v špeciálnej triede aj napriek tomu, že sa mu mohla zmeniť diagnóza. V školskom roku 2012/ 2013 preskúmala 21 škôl. Do prvého ročníka nastúpilo 614 žiakov, z nich 486 malo rómsky pôvod. Predškolskú prípravu v materskej škole z nich absolvovalo 73 detí.
"Zastúpenie žiakov rómskeho pôvodu je veľmi vysoké v nultých ročníkoch a v prípravných ročníkoch základných škôl. Z celkového počtu 486 žiakov rómskeho pôvodu absolvovalo nultý ročník alebo prípravný ročník 319 žiakov," informuje ombudsmanka.
V 17 základných školách zriadili 30 špeciálnych tried. Do nich zaradili po diagnostickom vyšetrení na zistenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a so súhlasom rodiča 230 žiakov. Z nich 204 malo rómsky pôvod. V Šarišských Michaľanoch riaditeľ odporúčal na diagnostiku len žiakov prvého ročníka rómskeho pôvodu, ktorých bolo 38 z 50.
