BRATISLAVA - Zavedenie nového a komplexného mechanizmu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie starostu obce a predsedu samosprávneho kraja navrhujú v novele zákona o obecnom zriadení poslanci OĽaNO. Právna norma zároveň ustanovuje kvalifikačné predpoklady na personálne obsadzovanie funkcií prednostu obecného úradu, hlavného kontrolóra obce a samosprávneho kraja ako aj riaditeľa úradu samosprávneho kraja.
Cieľom návrhu je podľa predkladateľov Miroslava Kadúca, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a
Eriky Jurinovej aj zvýšenie úrovne občianskej angažovanosti a kontroly orgánov samosprávy občanmi pri správe vecí verejných, upevnenie vzájomného mechanizmu bŕzd a protiváh medzi orgánmi samosprávy, zvýšenie úrovne informovanosti obyvateľov obcí a samosprávnych krajov a určenie podmienky pre zvýšenie platu starostu obce.
V prípadoch, keď sa starosta domnieva, že uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje zákonu alebo ak jeho plnenie nie je kryté rozpočtom obce, musí starosta podľa novely pozastaviť výkon takéhoto uznesenia. Naopak, ak si starosta myslí, že uznesenie je pre obec zjavne nevýhodné, môže konať podobne ako doteraz a v rámci voľnej úvahy dobrovoľne uznesenie obecného zastupiteľstva pozastaviť. Toto rozhodnutie po novom starostovia musia písomne odôvodniť.
Návrh stanovuje obecnému zastupiteľstvu, ktoré by chcelo starostovi plat zvýšiť (až o 70 percent oproti zákonnému štandardu), podmienku, ktorá je bezprostredne naviazaná na úspešnosť tohto predstaviteľa obce pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami obce. K zvýšeniu môže dôjsť len za predpokladu, že obec hospodári s rozpočtom, ktorý je prebytkový najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov pred schválením takéhoto zvýšenia. "V takomto prípade je zvýšenie platu nielen zákonom umožnené, ale z morálneho hľadiska aj opodstatnené, keďže finančná situácia a stav rozpočtu obce je aj výsledkom činnosti starostu. Ak starosta dokáže udržať svoju obec v dobrej finančnej kondícii, zákon obecnému zastupiteľstvu umožňuje, aby mu zvýšila jeho plat," argumentujú obyčajní ľudia.
Obecné zastupiteľstvo má podľa návrhu povinnosť vyhlásiť referendum v prípade, ak starosta porušil Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a týmto porušením súčasne spôsobil škodu, za ktorú je v zmysle ďalších ustanovení zákona zodpovedný. V zmysle navrhovaného doplnenia právnej úpravy by existovali nasledovné tri dôvody k obligatórnemu vyhláseniu referenda: petícia (podpísaná 30 percentami oprávnených voličov), hrubé alebo opakované porušenie povinnosti starostu a porušenie Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a spôsobenie škody, za ktorú je starosta v zmysle tohto zákona zodpovedný. Podľa novej úpravy má obec povinnosť najmenej na 15 dní pred schvaľovaním zmien v rozpočte obvyklým spôsobom zverejniť znenie chystaných zmien, aby sa k nemu jej obyvatelia mohli vyjadriť. Prednosta obecného úradu podľa novely musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Zásadnou zmenou týkajúcou sa prednostu obecného úradu je zákonná povinnosť zriadiť tento orgán v každej obci nad 3 000 obyvateľov. V súčasnosti platí pravidlo, že keď má obec viac zamestnancov, môže byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu. Druhým orgánom, na obsadenie ktorého sa tiež ustanovujú prísnejšie kvalifikačné predpoklady, je hlavný kontrolór obce, ktorý musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, a to právnického, ekonomického alebo technického smeru. Obyčajní tiež zavádzajú zodpovednosť starostu a jeho zástupcu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie. Primárnou povinnosťou starostu je podľa návrhu nakladať s verejnými prostriedkami hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Starosta, ktorý túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu spôsobenú obci alebo štátu, právo na náhradu škody má potom obec respektíve štát.
