BRATISLAVA - Pri zmenách infozákona by nemali znieť iba hlasy povinných osôb, k veci majú čo povedať aj žiadatelia o informácie, myslí si to projektová koordinátorka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Mária Bulková.
Reaguje na vyhlásenie premiéra Roberta Fica o tom, že vláda chce otvoriť a novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ten nemá byť podľa predsedu vlády nástrojom na šikanovanie miest, obcí, štátu a štátnej správy. Na návrhu novely už pracuje komisia zložená zo zástupcov samosprávy, ministerstiev, ústredných orgánov a tretieho sektora.
"V diskusii o infozákone majú veľký priestor povinné osoby a avizované zmeny vychádzajú len z ich skúseností a potrieb. Zaznieť by ale mali aj skúsenosti a potreby žiadateľov o informácie. Malo by sa hovoriť aj o tom, či a ako dodržiavajú povinné osoby lehoty, aká je miera sprístupňovania informácií, či sú dôvody nesprístupnenia informácií opodstatnené," vysvetľuje Bulková.
Ak povinné osoby tvrdia, že povinnosti, ktoré im vyplývajú z infozákona, pre ne predstavujú veľkú administratívnu záťaž, mali by toto tvrdenie podložiť štatistikami, píše Bulková. Napríklad by mali zverejniť, koľko infožiadostí za posledný rok dostali, koľko z nich vybavili sprístupnením informácií a koľko nesprístupnením.
"Ak tieto čísla nevedia alebo nechcú poskytnúť, nie je možné viesť zmysluplnú diskusiu," dopĺňa projektová manažérka. Z hľadiska miery administratívnej záťaže je podľa Bulkovej rozdiel, ak povinná osoba dostane 700 infožiadostí za rok a všetky z nich vybaví sprístupnením informácií, ako keď polovicu vybaví nesprístupnením, ktoré vyrieši za pár minút rozhodnutím o zamietnutí.
Ficov výrok odznel na májovom sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Podľa ZMOS sú niektoré ustanovenia zákona nejednoznačné. To ohrozuje právnu istotu dotknutých subjektov. Pre otvorený a transparentný vzťah žiadateľa a povinného subjektu je podľa združenia nevyhnutné, aby bolo jasné, akým spôsobom majú mestá, obce, štát a štátna správa oprávnené nároky žiadateľa o informácie uspokojiť.
"V opačnom prípade hrozí riziko nesprávneho úradného postupu, a s tým spojenej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako aj priestupkovej zodpovednosti jednotlivých fyzických osôb," píše sa v stanovisku ZMOS, ktoré agentúre SITA poskytla jeho hovorkyňa Marta Bujňáková.
Na príprave návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám pracuje od 23. apríla komisia, v ktorej sú okrem dvoch zástupcov ZMOS-u aj ľudia z ministerstiev, ústredných orgánov a dvaja zástupcovia Aliancie Fair-play. Základnou prioritou ZMOS-u je zaviesť negatívnu legálnu definíciu informácie. Teda vysvetliť, čo sa podľa infozákona nepovažuje za sprístupnenie alebo zverejnenie informácie.
Zvažuje sa použitie negatívnej legálnej definície z českého zákona. Okrem toho chce ZMOS presadiť aj úpravu, ktorá by podľa jeho názoru zjednodušila alebo upustila od frekventovaných povinností, ktorých zverejňovanie nepredstavuje zásadnejší prínos pre výkon kontroly verejnosťou, napríklad zmluvy o nájme hrobového miesta.
Z prieskumov, ktoré Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť robil, vychádza, že infožiadosti dostávajú v stovkách ročne len ústredné orgány štátnej správy. Väčšina samospráv dostáva podstatne menej takýchto žiadostí, konštatuje Inštitút. Obmedzovanie práv žiadateľov nie je podľa Bulkovej tou správnou cestou.
Dodáva, že riešenia by sa mali najskôr hľadať inde. Napríklad, povinné osoby zvyknú argumentovať tým, že žiadané informácie musia pracne vyhľadávať v evidencii a v archívoch. Miera záťaže závisí aj od spôsobu, akým si povinné osoby vedú evidenciu infožiadostí. "Pre povinné osoby, ktoré si vedú detailnejšiu evidenciu v elektronickej podobe, dohľadanie a sprístupnenie archívnych informácií nemôže a prax ukazuje, že ani nie je problém," uzatvára Bulková.
Pravidlo, podľa ktorého by mala vláda určiť, aké informácie sú nevyhnutné na jej kontrolu, je ako zo zlého filmu, povedal Peter Kunder z Aliancie Fair-play. Kriticky vníma Ficovo vyhlásenie aj analytik Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu, ktorý v ňom vidí priestor na subjektívne rozhodovanie úradov. Premiér si podľa neho osvojuje rétoriku tých, čo chcú pod zámienkou boja proti šikane úradov obmedzovať prístup občanov k informáciám.
Dostál aj Kunder zdôrazňujú, že na informácie majú občania právo nielen zo zákona, ale aj na základe ústavy. "Slúži občanom na kontrolu moci. Pokladám za nešťastné, ak si kontrolovaní vyhradzujú právo určovať, kto, ako a kedy ich môže kontrolovať. Ľubovoľná zmena týchto pravidiel by mala vzniknúť v širšej zhode medzi politikmi a občianskou spoločnosťou," napísal v stanovisku Kunder.
