BRATISLAVA - Predstavitelia troch opozičných poslaneckých klubov z Ľudovej platformy dnes oficiálne predložili návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Hovoriť na nej chcú o zadlžení Slovenska, ktoré v minulom roku stúplo na rekordnú úroveň
Zvolanie mimoriadnej schôdze si podľa poslanca za Most-Híd Ivana Švejnu vyžaduje súčasná situácia, keď vládny Smer-SD niekoľkokrát odmietol zaradiť diskusiu o liste, v ktorom rezort financií informuje parlament o dôvodoch nárastu dlhu a o opatreniach na jeho zníženie, do programu aktuálnej parlamentnej schôdze.
Informovať parlament o dôvodoch nárastu dlhu pritom minister financií musí na základe ústavného zákona o dlhovej brzde, keďže verejný dlh vlani dosiahol 52,1 % hrubého domáceho produktu a prekročil tak prvú, 50-percentnú hranicu dlhovej brzdy.
"Chceme zaviazať vládu, aby pripravila konkrétne opatrenia na zníženie dlhu, a aby do budúcna predkladala len také návrhy zákonov do parlamentu, ktoré nezvyšujú, ale naopak znižujú zadlženosť Slovenska," skonštatoval dnes po predložení návrhu na mimoriadnu schôdzu podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Podľa aktuálnych pravidiel pritom musí predseda parlamentu zvolať mimoriadnu schôdzu do siedmich dní od podania návrhu.
Minister financií Peter Kažimír však na dnešnej tlačovej konferencii opozícii odkázal, že si je svojich povinností vyplývajúcich z ústavnej dlhovej brzdy ako jej spoluautor plne vedomý a je presvedčený, že si ich splnil. "Zákon mi ukladá informovať národnú radu listom a ja som tak vykonal ešte minulý týždeň," tvrdí.
Ako však dodal, nemá problém s poslancami na tému dlhu komunikovať, zatiaľ však nie sú nastavené pravidlá tejto komunikácie v prípade povinností vyplývajúcich z ústavného zákona.
"Nemáme zatiaľ zabehnutú parlamentnú prax v tejto oblasti, ale ja som samozrejme pripravený prísť hocikam, kam ma poslanci zavolajú. Najbližšie ma volajú na rokovanie finančného výboru budúcu stredu. Samozrejme, že sa na tomto rokovaní zúčastním," vyhlásil.
Kažimír prezentoval úryvky zo spomínaného listu, ktorý vyžaduje ústavná dlhová brzda, iba v rámci záverečného slova pri prerokúvaní štátneho záverečného účtu za minulý rok. Zastaviť rast verejného dlhu na Slovensku má podľa neho zlepšenie salda verejnej správy a rast ekonomiky.
"V nasledujúcich rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu v súlade s Paktom stability a rastu pri rešpektovaní obmedzení danými národnými rozpočtovými pravidlami,“ čítal minister Kažimír z listu v rámci minulotýždňovej parlamentnej rozpravy. Dlh by mal pritom podľa neho kulminovať v roku 2015 na hranici 56 % hrubého domáceho produktu, pričom v roku 2016 by mohol mierne klesnúť na 55,9 %.
Minister financií hovorí, že konsolidovať majú v budúcnosti pomôcť aj jednorazové opatrenia, ako napríklad aktuálne diskutovaná zmena systému správy núdzových zásob ropy. K znižovaniu dlhu však majú prispieť aj štrukturálne reformy, najmä reforma verejnej správy.
Zlepšiť sa musí podľa neho aj čerpanie európskych fondov a prijať sa musia tiež opatrenia v oblasti zdravotníctva, ktoré musia priniesť úspory do rozpočtu. Vláda tiež plánuje aj zmeny v oblasti sociálnych dávok, najmä čo sa týka ich efektívnosti a adresnosti.
