BRATISLAVA – SDKÚ-DS sa zrejme nepridá ku KDH a Most-Híd a nepodporí ako prezidentského kandidáta Pavla Hrušovského. Tri pravicové strany o spoločnom kandidátovi rokujú od novembra. Most-Híd s Hrušovským nemá problém.
SDKÚ-DS však ešte na konci roka označilo za najvhodnejšieho kandidáta Ivetu Radičovú, neskôr chcela, aby k dohode pristúpila aj SaS, potom otvorila potrebu primárok, ale aj okrúhly stôl prezidentských kandidátov a podľa najnovších informácií podmieňuje podporu Hrušovského zrušením koaličnej zmluvy medzi KDH a Smerom-SD v Nitrianskom kraji.
Hrušovský zas podmieňuje svoju kandidatúru podporou troch strán, teda KDH, Most-Híd aj SDKÚ-DS. Sám Hrušovský doteraz kandidatúru nepotvrdil, aj keď na straníckom orgáne prisľúbil, že tak urobí do konca mája. Ak sa tri strany na spoločnom kandidátovi nedohodnú, v KDH sa ozývajú hlasy, že by kresťanskí demokrati mali podporiť zakladateľa a prvého predsedu hnutia Jána Čarnogurského.
Podľa analytika Jána Baránka ak sa tieto tri strany nedohodnú na prezidentskom kandidátovi, bude to koniec Ľudovej platformy. „Ľudová platforma stráca potom zmysel,“ povedal Baránek. Podľa neho sa nedajú dávať na jednu úroveň voľby do VÚC a prezidentské voľby.
„Ak to SDKÚ podmieňuje koalíciou v Nitre, to je neadekvátne. Prezidentský post je o niečom inom. Sklamaní voliči pravice z roku 2010 neočakávajú dohodu vo VÚC, ale na prezidentovi,“ zdôraznil Baránek s tým, že voľby do VÚC voličov nezaujímajú a nedá sa z nich urobiť symbol alternatívy voči Smeru. To sa podľa neho dá len z prezidentských volieb.
Tento stav odráža podľa politológa Grigorija Mesežnikova bezradnosť v hľadaní spoločného kandidáta, ktorý by mohol kandidovať proti Robertovi Ficovi. „Zvoliteľnosť Hrušovského je otázna. Nedokáže osloviť v celej šírke stredopravý elektorát,“ povedal. Postoj SDKÚ je podľa neho pochopiteľný. Zároveň poukázal na stredopravú roztrieštenosť. „Počet prezidentských uchádzačov sa rozširuje, čo nie dobrým znamením,“ dodal Mesežnikov.
