ŠTRASBURG - Snahy niektorých poslancov Európskeho parlamentu (EP) z Maďarska presadiť vo Výbore EP pre petície (PETI) dve sťažnosti zamerané proti Slovenskej republike skončili neúspechom. Počas plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu to uviedol slovenský europoslanec Boris Zala (Smer-SD).
Posledné zasadnutie PETI sa konalo 27. mája v Bruseli. Predsedníčka výboru Erminia Mazzoniová musela v jeho priebehu vykázať z rokovacej sály niekoľkých členov Strany maďarskej koalície (SMK), vrátanej jej predsedu Józsefa Berényiho. Výbor prerokúval dve témy, ktoré sa priamo týkali Slovenska, jednou z nich boli Benešove dekréty a druhá otázka sa týkala odobratia občianstva.
"Výbor rokoval za zatvorenými dverami, čo nerešpektovala časť poslancov z SMK, ktorá sem prišla ako nátlaková skupina na čele s jej predsedom Berényim. Keď začalo rokovanie 'in camera', čiže s vylúčením verejnosti, oni zostali v sále. Keď to zistila predsedníčka výboru, tak ich vykázala z miestnosti a oni počas tohto vykázania robili hlučný cirkus a vykrikovali, čo na pôde Európskeho parlamentu naozaj nebýva zvykom," opísal situáciu Zala, člen Výboru EP pre zahraničnú politiku.
Predstavitelia SMK podľa neho prišli na zasadnutie výboru ako anonymní zástupcovia verejnosti, ako občanov ich predstavil aj náš europoslanec Alajos Mészáros (SMK), pričom zatajili svoju príslušnosť k politickej strane a funkciám v nej. Mészáros sa podľa Zalu taktiež pokúsil protestovať proti vylúčeniu verejnosti zo sály, načo ho predsedníčka výboru napomenula.
Podľa Zalu podávatelia týchto petícií neuspeli vo svojich zámeroch. Petícia, naznačujúca nezlučiteľnosť Benešových dekrétov so slovenskou legislatívou, išla na posúdenie do Právneho výboru EP. Tu treba zohľadniť skutočnosť, že Európska komisia (EK) už skonštatovala, že Benešove dekréty nemajú účinnosť v slovenskom právnom systéme, aj keď sú súčasťou sústavy, ktorá upravila vzťahy po druhej svetovej vojne.
"Maďarskí poslanci neuspeli. Výrazne. Európska komisia v prípade Benešových dekrétov tvrdí, že táto záležitosť bola definitívne vyriešená pri vstupe Slovenska do EÚ," uviedol Zala.
Pri druhej petícii sa riešili podnety slovenských občanov maďarského pôvodu, ktorí sa sťažovali, že prišli o slovenské občianstvo, keď prijali maďarské. PETI skonštatoval, že túto záležitosť v súčasnosti rieši slovenský Ústavný súd. Výbor sa ňou bude zaoberať až po príslušnom rozhodnutí Ústavného súdu SR.
Podľa Zalu, v prípade druhej petície proti odobratiu občianstva zaujala jednoznačný postoj aj Európska komisia. Išlo o slobodné rozhodnutie ľudí, ktorí vedeli, že ak prijmú občianstvo iného štátu, tak stratia to pôvodné.
"Nedošlo k odobratiu občianstva proti ich vôli, či nasilu, ale základe dobrovoľného rozhodnutia. Navyše Európska komisia skonštatovala, že tu ide o problém medzinárodného práva a nie práva EÚ," zdôraznil Zala, ktorý rozhodnutie výboru PETI hodnotí z hľadiska SR ako pozitívne.
