BRATISLAVA - Prezident SR Ivan Gašparovič vrátil do Národnej rady SR zákon o hlásení pobytu občanov, ktorý okrem iného zavádzal pod hrozbou pokuty povinnosť nahlásiť odchod z republiky na viac ako 90 dní príslušným úradom. Nepozdáva sa mu formulácia o povinnom hlásení týchto skutočností.
Hlava štátu uznáva, že ohlásenie pobytu občana v zahraničí na dobu dlhšiu ako 90 dní môže mať pozitívny vplyv na ochranu niektorých jeho práv najmä v prípade, ak sa niektoré písomnosti považujú zo zákona za doručené bez ohľadu na skutočnosť, či boli prevzaté resp. či sa o ich doručení adresát dozvedel.
"Čo však považujem za podstatné, ohlásenie pobytu môže pomôcť ochrane občana v zahraničí pri rozmáhajúcom sa obchodovaní s ľuďmi, najmä pri páchaní násilia na ňom, ak štátne orgány budú mať vedomosť o štáte a mieste jeho pobytu," tvrdí Gašparovič.
Prezidentovi sa však nepozdáva nová formulácia, podľa ktorej je občan "povinný ohlásiť" odchod z republiky na viac ako 90 dní a chce ju zo zákona vymazať. Rezort vnútra túto zmenu vysvetľoval tým, že doterajší zákon neukladal občanovi výslovne povinnosť odchod ohlásiť, a preto bola do zákona zavedená formulácia "je povinný ohlásiť". "S týmto odôvodnením nemožno súhlasiť," tvrdí prezident.
Ak by to totiž platilo, muselo by sa podľa neho ako povinné určiť aj uvedenie štátu, miesta a predpokladanú dobu pobytu občana. Schválený zákon však v tomto prípade hovorí, že občan tieto skutočnosti "uvedie", nie "je povinný uviesť". "V nadväznosti na uvedené považujem zmenu § 9 v čl. I. sedemnástom bode schváleného zákona za zbytočnú a vo vzťahu k iným ustanoveniam zákona za zmätočnú. Preto navrhujem v čl. I schváleného zákona vypustiť sedemnásty bod," odkázal poslancom prezident.
Po tom, ako parlament spomínanú novelu schválil, sa zdvihla vlna kritiky na politickej scéne, ale aj na sociálnych sieťach. Následne minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) vyhlásil, že obviňovanie ministerstva vnútra z monitorovania občanov pre zavedenie povinnosti ohlasovať odchod zo Slovenska na dlhšie ako 90 dní, je politická demagógia.
"Obviňovať túto administratívu tohto ministerstva, že chceme niečo monitorovať alebo zakazovať, alebo obmedzovať je obrovským príkladom politickej demagógie a ukazuje sa obrovská neznalosť predovšetkým poslancov Slobody a Solidarity, ktorí jednoducho slovenské predpisy a európske predpisy neštudujú," vyhlásil Kaliňák deň po prijatí novely.
Dodal, že v tomto prípade nejde o žiadnu šikanu alebo byrokraciu, ale o to, aby štát mohol so svojimi občanmi komunikovať, aj keď sú v zahraničí. Ako príklad uviedol situáciu, keď občan po návrate domov zistil, že nemá majetok, pretože bol exekvovaný. Keďže štátu nenahlásil, kde sa bude nachádzať, nemal mu kam doručiť informáciu o tom, že jeho majetok podlieha exekúcii.
"Keby sa bol býval nahlásil, mohol dostať presnú informáciu v mieste svojho pobytu a mohol sa adekvátne brániť," povedal Kaliňák. Pripomenul, že ustanovenie o nahlásení pobytu v zahraničí dlhšom ako 90 dní bolo v zákone aj doposiaľ, rezort však podľa ministra chcel túto povinnosť zvýrazniť.
