BRATISLAVA - Povinnosť ohlásenia doby a miesta pobytu pri vycestovaní do zahraničia na dlhšie ako 90 dní nie je novinka, bola ustanovená už v pôvodnom zákone z roku 1998. Súčasným návrhom zákona chce rezort vnútra túto povinnosť pre občana ešte zvýrazniť, keďže predošlá formulácia neustanovila túto povinnosť jednoznačne.
Uvádza to ministerstvo vnútra v stanovisku, ktorým chce ozrejmiť niektoré nesprávne medializované informácie v súvislosti s dnes schválenou novelou zákona o hlásení pobytu a registri obyvateľov.
"Prehľad o počte občanov dlhodobo pôsobiacich v zahraničí nám umožní eliminovať prípady Slovákov dlhodobo žijúcich a zarábajúcich v cudzine, ktorí sú súčasne poberateľmi sociálnych dávok na Slovensku, keďže sa neodhlásili z miesta trvalého pobytu na Slovensku," reaguje ministerstvo.
Nová právna úprava má tiež zamedziť narastajúcim exekučným trovám v rámci vykonateľných rozhodnutí. Ide o prípady, keď občan opustí republiku po uvalení exekúcie, keďže doručením rozhodnutia o pokutách na adresu trvalého pobytu dochádza k správoplatneniu rozhodnutia aj bez jeho vedomia.
"Z takéhoto rozhodnutia sa stáva exekučný titul a často až po návrate z cudziny občan zistí, že je voči nemu vedené exekučné konanie a mnohokrát v niekoľkonásobne vyššej sume než bola pôvodne udelená pokuta. Splnenie povinnosti ohlásenia pobytu v cudzine umožňuje občanovi doručovať zásielky do cudziny na základe údajov z registra," konštatuje ministerstvo.
Prípadné udelenie sankcie za nesplnenie povinnosti uloženej zákonom nie je podľa rezortu tiež žiadna novinka, bolo zavedené už pri prijatí pôvodného zákona v roku 1998.
"Ministerstvo vnútra týmto zákonom nezavádza nič nové, iba uľahčuje občanom komunikáciu so štátom v rámci elektronizácie služieb, znižuje byrokraciu vytváraním referenčného registra občanov, ktorý v neposlednej miere pomôže výkonu otvorenej, efektívnej a spoľahlivej štátnej správy tak, že nebudú obiehať po úradoch občania ale dokumenty," ukončil rezort vnútra svoje stanovisko.
