BRATISLAVA - Lekári pracujúci v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti sú o krok bližšie k tretiemu zvýšeniu svojich platov, ktoré si vydobyli ešte za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 v memorande. Poslanci NR SR posunuli návrh novely zákona o zdravotnom poistení z dielne ministerstva zdravotníctva do druhého čítania. Zmena v legislatíve ošetruje tretiu etapu navyšovania miezd lekárov rozdelenú na roky 2014 a 2015.
Zvýšené platy lekárov si v budúcom roku vyžiadajú 19,3 milióna eur. Rok na to táto suma vzrastie na viac ako 36,6 mil. eur. Lekár so špecializáciou by mal v budúcom roku zarobiť minimálne 20 261 eur a následne od roku 2015 aspoň 22 715 eur. Jeho kolega bez špecializácie by nemal ísť v nasledujúcom roku s platom pod 12 060 eur ročne.
Ako uvádza doložka vplyvov, na Slovensku bolo v treťom štvrťroku 2012 celkovo 8 012 lekárov. Z tohto počtu tvorili atestovaní lekári 60 percent. Náklady na zvýšené mzdy majú znášať zdravotné poisťovne a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
"Finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do návrhu zákona nie sú kryté v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR na roky 2013 – 2015. Zvýšené nároky budú riešené z rozpočtov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zo zdrojov verejného zdravotného poistenia," konštatuje rezort zdravotníctva.
Novela zákona prináša novinky aj pre pacientov, pre ktorých by od októbra tohto roka mala byť liečba v iných krajinách Európskej únie dostupnejšia. Zdravotné poisťovne budú totižto povinné svojim klientom uhradiť zdravotnú starostlivosť poskytnutú ako v krajinách Európskej únie, tak aj mimo nej za presne stanovených podmienok. Predpokladá to európska smernica, ktorá sa do legislatívy transponuje. Mimo krajín Európskej únie bude mať poistenec, ktorý v cudzine náhle ochorie alebo bude v ohrození života, nárok na uhradenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a to do takej výšky, ako je tomu na Slovensku.
V prípade členských krajín EÚ budú poistencovi preplatené náklady na liečenie, ktoré patria do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v SR. Poistenec v takomto prípade bude mať nárok na úhradu nákladov ako pri akútnych zdravotných problémoch, tak aj pri plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti, na ktorú dala príslušná zdravotná poisťovňa súhlas.
Poisťovňa pritom bude musieť udeliť súhlas, ak pacientovi nebude možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Na úhradu nákladov bude mať poistenec nárok aj v prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti, za ktorou úmyselne vycestoval, a to do takej výšky, v akej by mu bola preplatená na Slovensku. V tomto prípade odobrenie poisťovne nepotrebuje.
Preplácanie poskytnutej zdravotnej starostlivosti v cudzine bude mať dopad na výdavky zdravotných poisťovní, ktoré týmto opatrením narastú. "Tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov zdravotných poisťovní bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet,“ konštatuje MZ. V roku 2013 sa predpokladá, že zdravotné poisťovne dajú na cezhraničnú starostlivosť 9,4 mil. eur, v roku 2014 59 mil. eur a v roku 2015 62 mil. eur. Ministerstvo zdravotníctva predpokladá, že touto úpravou sa zvýši počet osôb, ktorým bude poskytovaná zdravotná starostlivosť v zahraničí.
Transpozícia smernice, ktorá v slovenskom právnom poriadku upravuje cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, môže mať podľa poslanca SDKÚ-DS Viliama Novotného veľmi negatívny dopad na niektoré segmenty a ľudí na Slovensku. Uviedol to v rozprave k návrhu novely zákona. Novotný upozorňuje najmä na prípady, kedy na čerpanie zdravotnej starostlivosť v iných krajinách Európskej únie nebude potrebný súhlas zdravotnej poisťovne. Podľa neho čím viac budú čerpať občania Slovenska zdravotnú starostlivosť v zahraničí, tým menej peňazí pôjde do slovenských nemocníc a ambulancií.
"Tieto peniaze do účinnosti tejto novely plynuli našim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dnes ale budú plynúť našim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale aj všetkým ostatným v Európskej únii, kde si pacient vyberie poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ uviedol Novotný. Ako pokračoval, keďže zdravotná poisťovňa nebude vedieť, aké rezervy si má nechať na „bez súhlasu“ čerpanú starostlivosť, bude uzatvárať nižšie zmluvy so slovenskými poskytovateľmi.
"Bude sa báť navyšovať, lebo bude vedieť, že jej musia zostať peniaze na to, čo nevie odhadnúť,“ uviedol Novotný. Poslanec upozorňuje aj na to, že pacientom, ktorí pôjdu do nemocníc a ambulancií v zahraniční preplatí zdravotná poisťovňa náklady len do takej výšky ako na Slovensku, zvyšok si budú musieť uhradiť sami. Zdôrazňuje pritom, že v zahraničí je častokrát zdravotná starostlivosť drahšia. Podľa neho si ju tak budú môcť dovoliť len solventnejší ľudia.
"Chudobnejší, ktorý si ten rozdiel nebude vedieť zaplatiť, bude čerpať zdravotnú starostlivosť tu. V situácií ale, že nemocnice budú škrtené a budú podliehať konzervatívnejšiemu prístupu zo strany zdravotných poisťovní,“ povedal Novotný. Ako dodal, súhlasí s transpozíciou smernice, ale na druhej strane je potrebné uvažovať aj o tom, čo sa musí v slovenskej legislatíve upraviť tak, aby boli chránení ako pacienti, tak aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne na Slovensku.
Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej peniaze, ktoré pacienti vkladajú do systému, sú určené na to, aby keď raz budú potrebovať liečbu, ju aj dostali. "My skutočne tie peniaze posielame tam, kde sa pacienti liečia,“ uviedla Zvolenská. Účinnosť novely zákona sa predpokladá od októbra tohto roka.
