BRATISLAVA - Zadĺženie Slovenska sa podľa jarnej prognózy, ktorú v piatok prezentovala Európska komisia, zvýši na budúci rok na 56,7% HDP.
„Je to nielenže prejav nedôvery voči cieľom slovenskej vlády, ale hlavne je to tesne pod hranicou 57%, od ktorej by vláda podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti musela predložiť vyrovnaný rozpočet. Už teraz je vláda Smeru pod tlakom dlhovej brzdy a minister financií bude musieť poslancom vysvetliť, prečo mu dlh tak rýchlo rastie a navrhnúť opatrenia na jeho zníženie,“ uviedol podpredseda KDH Miloš Moravčík.
Väčšina Slovákov si podľa Moravčíka dobre rozmyslí, na čo a či vôbec si zoberie úver. „Vláda Smeru to robí naopak. Rekordne zadlžuje občanov cez nárast štátneho dlhu. Ľudia sa väčšinou zadlžujú kvôli bývaniu, Smer však zadlžuje Slovákov kvôli zbytočným a predraženým nákupom či pôžičkám do rezervy,“ argumentuje Moravčík. Opakuje sa tak podľa neho scenár z prvej Ficovej vlády, odkedy sa Slovensko nevie dostať z finančných problémov. Podpredseda KDH upozorňuje, že štátny dlh sa ľudí týka, hoci si to veľakrát neuvedomujú. Na celkovú obsluhu štátneho dlhu v roku 2013 dá Slovensko 1,326 miliardy eur. „Ak by štát nemusel platiť úroky z požičaných peňazí, tak by mohol každému nezamestnanému mesačne vyplácať takmer 300 eur alebo znížiť dane každému pracujúcemu o takmer 600 eur ročne. Teraz však štát tieto peniaze nedáva ľuďom, ale bankám a finančným inštitúciám,“ poznamenáva Moravčík.
Hlavnú zodpovednosť za nárast verejného dlhu má podľa neho vládny Smer-SD, pretože míňa viac, ako si môže dovoliť. Zároveň si napožičiaval viac, ako bolo reálne treba. Preto podľa Moravčíka SR vlani narástol dlh až o deväť percentuálnych bodov. Väčší nárast dlhu v EÚ dosiahli len krajiny ako Španielsko, Cyprus či Portugalsko. Z toho vyplýva, že rýchlosť rastu dlhu Slovenska sa dostala na úroveň krajín ohrozených bankrotom. „Minister financií Kažimír zatvára oči pred predraženými cestami či nepotrebnými informačnými systémami spolu za stovky miliónov eur. Potom vláde chýbajú peniaze pre tých, ktorí ich skutočne potrebujú. Rád by som ministrovi pripomenul, že sociálna politika by sa mala robiť v prospech ľudí, a nie v prospech mecenášov a finančných inštitúcií,“ uzatvára podpredseda KDH.
Podľa Eurostatu dlh na Slovensku v roku 2012 stúpol medziročne z 43,3 percenta HDP na 52,1 percenta HDP. Viac ako polovicu nárastu spôsobil rozpočtový deficit a viac ako štvrtinu vytvorenie hotovostnej rezervy.
