KOŠICE – Ani na druhý pokus dnes plénum Ústavného súdu SR (ÚS) nerozhodlo o ďalšom postupe v kauze sťažnosti nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša voči prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. ÚS o spôsobe riešenia tohto problému rokoval už 24. apríla a nedospel k riešeniu. Informovala o tom dnes večer Martina Demčáková z tlačového a informačného odboru ÚS SR.
Predmetom rokovania boli viaceré alternatívy riešenia procesnej situácie, ktorá vznikla v dôsledku podávania námietok predpojatosti oboma účastníkmi konania. Na rokovaní neverejného zasadnutia pléna bolo predložených viacero alternatív možného postupu sformulovaných do návrhov dodatku k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. marca 2013 až 28. februára 2014.
Po ukončení rozpravy predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková rozhodla o odročení prerokúvania danej veci. Neakceptovala procedurálny návrh viacerých sudcov na hlasovanie o predložených návrhoch dodatku k rozvrhu práce. Ako dôvod uviedla prebiehajúcu rozpravu NR SR o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Podľa nej výsledok tejto rozpravy môže ovplyvniť zákonný rámec procesného postupu ústavného súdu, a tým aj medze možných zmien rozvrhu práce, ktorý ako interná norma musí byť v súlade so zákonom.
Schválená novela zákona o konaní pred Ústavným súdom SR namiesto presadzovania spravodlivosti láme spravodlivosť cez koleno, svojimi účinkami porušuje moje základné právo na spravodlivé súdne konanie a zákonného sudcu v konaní pred Ústavným súdom. Ako inak, než lámaním spravodlivosti cez koleno sa dá nazvať situácia, keď legislatívny zásah prijatý v priebehu súdneho konania odníma vec zákonným sudcom
a prideľuje ju späť sudcom právoplatne vylúčeným, uvádza k rozhodnutiu poslancov Smeru-SD Jozef Čentéš v stanovisku, ktoré poskytol. Ako ďalej píše, "novela retroaktívne zrušuje existujúce právoplatné rozhodnutie ÚS o vylúčení zaujatých sudcov, čo je zničujúce pre právny štát a právnu istotu. Ak už je potrebné uplatňovať doktrínu nevyhnutnosti, potom je podľa môjho názoru potrebné uplatňovať ju do všetkých dôsledkov a tak, aby výsledok bol obhájiteľný aj pred Európskym súdom pre ľudské práva. Postup, ktorý bol dnes schválený v NR SR, by mohol byť obhájiteľný len ak by všetci sudcovia Ústavného súdu boli právoplatne vylúčení a rozhodovalo by sa o výbere iba spomedzi vylúčených sudcov. Právoplatne však boli dosiaľ v konaniach o mojich sťažnostiach vylúčení iba štyria sudcovia. Zvyšní ôsmi sudcovia, voči ktorým boli vznesené námietky, dosiaľ právoplatne vylúčení neboli. Preto v zmysle doktríny nevyhnutnosti, ktorej hlavným účelom je uprednostnenie spravodlivosti, pri možnosti výberu medzi právoplatne vylúčeným sudcom a sudcom, ktorý dosiaľ právoplatne vylúčený nebol, treba vždy uprednostniť namietnutého, avšak nevylúčeného sudcu."
