BRATISLAVA – Je správne "prevláčať" prváčikov do školy kilometre, aby potom na prvej hodine ešte driemali? pýtal sa v diskusnej relácii STV O päť minút na 12 minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD).
Reagoval tak na jeden z návrhov v správe o stave školstva, ktorú tento týždeň vzala na vedomie vláda. V dokumente z dielne ministerstva školstva sa píše, že rodič by mal dať dieťa do spádovej školy podľa miesta trvalého bydliska. Okrem toho by si mohol vybrať cirkevnú alebo súkromnú školu.
"Prváčik príde do tej školy, prvú hodinu tam prespí. Je to správne? Ja kladiem aj takéto otázky," povedal v relácii Čaplovič s tým, že tento návrh aj celá správa je určená na diskusiu verejnosti a bude počúvať "vox populi". Tvrdí, že treba vytvoriť podmienky pre dostupnosť, ale akceptovať aj požiadavky rodiča. Podčiarkol, že je pre neho najdôležitejší prvý stupeň základnej školy, lebo žiak neskôr stavia na tom, "čo tam chytí".
Exministrovi školstva Martinovi Froncovi (KDH) sa návrh posielať deti do spádovej školy nepáči, lebo kľúčový má byť podľa neho záujem konkrétneho rodiča a konkrétneho dieťaťa. "Ja nemôžem diktovať rodičovi. Nesúhlasím, aby ho dal do školy, kde mu prikáže štát. V tom je problém," vyhlásil Fronc v diskusii. Školstvo podľa Fronca nie je prioritou vlády, keďže na financovanie jednotlivých opatrení v správe o stave školstva nezabezpečila finančné krytie. Kým pôvodný návrh správy o stave školstva hovoril o medziročnom náraste pre regionálne a vysoké školy na úrovni 200 miliónov eur, finálna správa, ktorú zobrala vláda na vedomie, už presné číslo neobsahuje. "Tento postup vnímam tak, že vláda nielen nepodržala pána ministra, ale mu vypálila. Fakt je, že peniaze odtiaľ zmizli, vláda to neschválila a tým povedala celej pedagogickej komunite, že na financovanie škôl rezignuje a má iné priority," reagoval Fronc.
Čaplovič jeho slová komentoval s tým, že by bol rád, keby to hovoril bývalý minister, ktorý by mal vypracované dopredu na štyri roky, koľko peňazí bude investovať do školstva. "V tom období, keď bol ministrom pán Fronc, sa mierne zvyšovali prostriedky, ale preto, že bolo 300 miliárd korún z privatizácie a bol hospodársky rast," dodal.
