BRATISLAVA - Lehoty ochrany práv k zvukovým záznamom by sa mali predĺžiť. O návrhu na takúto zmenu autorského zákona dnes bude rokovať vláda na svojej 53. schôdzi. Okrem toho sa novelou majú doplniť noviny do výpočtu diel, na ktoré sa ako súborné diela vzťahujú autorské práva.
Rezort kultúry predkladá novelizáciu najmä preto, aby sa do zákona zapracovala eurosmernica, novela by mala platiť od 1. novembra tohto roka. Smernica predlžuje lehoty ochrany práv výkonného umelca a práv výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu z pôvodných 50 rokov na 70 rokov od podania umeleckého
výkonu. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam.
Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný. Výkonní umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na záznam ich umeleckých výkonov často nechráni ich výkony ani počas celej dĺžky ich života.
Rezort kultúry predložil na rokovanie kabinetu aj stratégiu rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2018, ktorou chce pomôcť riešiť ich problémy. Cieľom materiálu je nastaviť ľudské, finančné a materiálne zdroje, odborné procesy a technológie tak, aby sa podarilo zmierniť a v niektorých prípadoch až zvrátiť súčasné negatívne tendencie v oblasti výkonu základných odborných činností v múzeách a galériách a postupne tieto procesy dostať do rozvojovej fázy.
Účasť Slovenska vo vojenských, policajných či pozorovateľských misiách v rôznych častiach sveta vyšla v minulom roku štát na 46,7 milióna eur. Približne 45,9 milióna eur z tejto sumy išlo z rozpočtu ministerstva obrany, zvyšok platil rezort vnútra, zahraničných vecí a financií. Vyplýva to zo správy o pôsobení Slovenska v aktivitách medzinárodného krízového manažmentu za rok 2012, ktorú dnes prerokujú ministri.
Predsedníctvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) v druhej polovici roku 2016 bude štát stáť niekoľko desiatok miliónov eur, rezort diplomacie však počíta aj so sponzoringom súkromných spoločností. Uvádza to v analýze výdavkov na túto aktivitu, ktorú dnes posúdi vláda. Ministerstvo zahraničia chce, aby bol marketingový potenciál polročného predsedníctva naplno využitý. Štáty, ktoré už EÚ predsedali pred nami, so súkromnými firmami spolupracovali pri zabezpečovaní prepravných služieb, pohonných hmôt, občerstvenia, telekomunikačných služieb či softvéru.
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vlani vyniesol 21 rozsudkov, ktoré boli v neprospech Slovenskej republiky. Súd v nich konštatoval porušenie jedného alebo viacerých práv sťažovateľov, ktoré garantuje dohovor o ľudských právach a základných slobodách. Dovedna 10 takých rozsudkov bolo výlučne v prospech sťažovateľov. Európsky súd vymeral pre sťažovateľov spravodlivé zadosťučinenie, teda nemajetkovú ujmu a trovy konania, ktoré im má zaplatiť štát, v celkovej výške viac ako 252-tisíc eur. Slovenská vláda však úplne vyhrala dva spory so sťažovateľmi. Všetky tieto údaje obsahuje správa o činnosti slovenskej zástupkyne Marice Pirošíkovej pred ESĽP za rok 2012, ktorú dnes posúdi vláda.
Kabinet dnes prerokuje aj deklarácie viacerých vládnych rezortov o ich spolupráci s mimovládnymi neziskovými organizáciami.
