BRATISLAVA - Vo štvrtok 4. apríla uplynie rok od vymenovania kabinetu Roberta Fica.
Generálny prokurátor
Slovensko je takmer dva roky bez generálneho prokurátora. Prezident SR Ivan Gašparovič 2. januára 2013 oznámil, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora nevymenuje. Čentéša zvolila NR SR za kandidáta na generálneho prokurátora 17. júna 2011. Prezidentovo odôvodnenie nevymenovania má deväť strán. Hlava štátu v ňom argumentuje, že pre voľby generálneho prokurátora bolo na ústavný súd podaných viacero oznámení a už len samotný výpočet a charakter týchto podaní a postavenie ich autorov dostatočne svedčia o tom, že voľba kandidáta nebola jednoznačná a že sa stala predmetom politického boja. Kandidát zvolený za takýchto okolností je podľa prezidenta nedôveryhodný aj bez ohľadu na osobu, už pre spôsob, akým prebiehala voľba. Nedôveryhodnosť konkrétnej osoby kandidáta potom potvrdzuje skutočnosť, že za takýchto okolnosti kandidoval a takú voľbu prijal, uviedol Gašparovič.
Jozef Čentéš podal 3. januára na Ústavnom súde SR sťažnosť proti rozhodnutiu prezidenta Ivana Gašparoviča a so situáciou ostro nesúhlasí aj súčasná opozícia. V januári podala návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej mal prezident Ivan Gašparovič vysvetliť svoje rozhodnutie nevymenovať na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, opozičné KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS sa tiež dohodli, že navrhnú podať žalobu na prezidenta za úmyselné porušenie ústavy. Mimoriadna schôdza, na ktorej mal prezident Ivan Gašparovič vysvetliť svoje rozhodnutie nevymenovať na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, sa však 16. januára neuskutočnila, pretože poslanci Smeru-SD nezahlasovali za program schôdze a 12. marca NR SR zase neschválila návrh na obžalobu hlavy štátu, podanie obžaloby na Gašparoviča v tajných voľbách podporilo len 45 zo 133 prítomných poslancov.
Aj napriek tomu, že premiér Robert Fico 3. januára vyhlásil, že novej voľbe generálneho prokurátora nič nebráni, parlament k nej zatiaľ nepristúpil. Opozícia žiadneho kandidáta navrhnúť nemieni, pretože za riadne zvoleného kandidáta považuje Jozefa Čentéša. Návrh predbežného opatrenia je súčasťou sťažnosti, ktorú na ústavnom súde podal prezidentom nevymenovaný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš. Ten namieta porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom SR Ivanom Gašparovičom v súvislosti s prezidentovými argumentmi, pre ktoré ho nevymenoval za generálneho prokurátora. Sťažnosť obsahuje aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia, aby sa v Národnej rade SR nekonala nová voľba generálneho prokurátora, kým ústavný súd nerozhodne vo veci samej.
Dohodári
Vláda Roberta Fica od začiatku januára viac zaťažila odvodmi príjem z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Kým vlani z príjmu z dohôd platil zamestnávateľ len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 % z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 % z vyplácaného príjmu, po novom sa na dohodárov s pravidelným príjmom v prípade štandardnej osoby vzťahujú kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 %. Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia po novom z príjmu z dohôd platia 29,8-percentné odvody. Študenti vo veku od 18 do 26 rokov však majú pri platení odvodov na dohodu výnimku. Pri zárobku na jednu dohodu o brigádnickej práci študenta do 155 eur bude za študenta zamestnávateľ v tomto roku tak ako v minulom platiť len odvody na garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 % zo zarobenej sumy. Osobitnou kategóriou sú študenti stredných škôl vo veku do 18 rokov, ktorých mesačný príjem do 66 eur naďalej nebude podliehať dôchodkovému, nemocenskému poisteniu, ani poisteniu v nezamestnanosti. Príjem starobných a výsluhových dôchodcov z dohôd vláda navyše zaťažila len starobným poistením a poistením do rezervného fondu solidarity. Ich odvodová sadzba tak predstavuje 23,8 %.
Školstvo
Pôsobenie ministra školstva Dušana Čaploviča výrazne ovplyvnili prejavy nespokojnosti pedagogických a nepedagogických pracovníkov. Po jednodňovom výstražnom štrajku učiteľov za 10-percentné zvýšenie platov 13. septembra zostali brány väčšiny škôl po celom Slovensku zatvorené opäť 26. novembra. Učitelia napokon prerušili ostrý štrajk po troch dňoch, pretože vláda začala rokovať so školskými odborármi. Aj napriek tomu, že učitelia žiadali desaťpercentné zvýšenie tarifných miezd, vláda im pridala len päť percent. 19. marca 2013 parlament schválil, že zriaďovatelia škôl môžu od 1. mája presúvať päť percent z peňazí na mzdy učiteľov medzi jednotlivými školami v ich pôsobnosti. Vo výnimočných prípadoch môže riaditeľ školy požiadať aj o použitie piatich percent zo svojho mzdového balíka na prevádzku. Musí mu to ale odobriť zriaďovateľ. Učiteľský štrajk je naďalej prerušený a odborári žiadajú zvýšenie platov o ďalších päť percent od júla tohto roka a viac peňazí do rezortu školstva.
Ministrovi školstva v parlamente prešla novela vysokoškolského zákona, ktorou sa snažil okresať pôsobenie takzvaných lietajúcich profesorov. Poslanci však jeho návrhy zmiernili. Okrem toho presadil novely ďalších školských zákonov o financovaní škôl a o odbornom vzdelávaní. Od januára sa tak zmenilo financovanie centier voľného času, ktoré už nedostávajú peniaze priamo, ale financie na záujmovú činnosť detí od 5 do 15 rokov idú obciam, kde majú deti trvalý pobyt. Obce potom rozhodnú, či a ktorým krúžkom dajú peniaze. Viaceré centrá varujú, že im hrozí zánik, ak sa to nezmení. Nové právomoci dostali aj samosprávy, ktoré budú môcť rozhodovať o otvorení prvých ročníkov vo všetkých, aj neštátnych stredných školách. To sa nepáči cirkevným a súkromným školám, ktoré zbierajú podpisy pod petíciu, aby tak poslancov požiadali o zmenu týchto zákonov.
Adopcie
Pozornosť verejnosti pritiahli v uplynulom roku medzinárodné adopcie. Okrem medializovanej kauzy bratov Boórovcov, ktorých ich matke Ivane Boórovej pred viac ako dvoma rokmi odobrala anglická sociálna služba Social Service a rozhodla o ich adopcii a ktorí sú už na Slovensku, sa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR venovalo adopciám slovenských detí do Talianska. Poslankyňa NR SR Lucia Nicholsonová upozornila, že Slovensko posiela na adopcie nepomerný počet detí hlavne do Talianska a vyslovila aj podozrenia, že život týchto detí nesledujú slovenskí úradníci tak, ako by to malo byť.
Za medzinárodné adopcie od roku 2011 zodpovedá Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, no podľa Nicholsonovej Taliansko ako jediné zastupovala v medzištátnych adopciách detí zo Slovenska súkromná spoločnosť. Ako poslankyňa povedala, nepomerný presun detí do Talianska sa uskutočňoval minimálne desať rokov. Adopcie do Talianska sú v súčasnosti pozastavené a slovenská strana čaká, či dostane od talianskej všetky chýbajúce postadopčné správy o deťoch v Taliansku.
Nútené adopcie vo Veľkej Británii, keďže prípad chlapcov Boórovcov nie je ojedinelý, i skúsenosti s adopciami do Talianska viedli ministra Richtera k rozhodnutiu pristúpiť k systémovým zmenám. Jednou z nich je aj snaha rozšíriť okruh krajín, kde si deti zo Slovenska budú chcieť ľudia adoptovať. Dohody o medzinárodných adopciách na rôznych úrovniach má Slovensko uzatvorené s Talianskom, Holandskom, Švédskom, Maltou, Andorrou a Monakom, pričom s poslednými tromi sa nevykonávajú, keďže ich obyvatelia nemajú o deti zo Slovenska záujem. Slovensko preto uzatvorí viacero zmlúv s ďalšími európskymi štátmi a rozšíri tak okruh platných dohôd so šiestimi krajinami.
Kurimany
V piatok 2. novembra 2012 približne o 14:30 pri betonáži druhého poľa mostnej konštrukcie pri výstavbe prvého úseku diaľnice D1 Jánovce - Jablonov zlyhala podperná konštrukcia pri obci Kurimany. Následkom toho sa zrútila betónová časť v dĺžke približne 25 metrov a šírke 15,25 metra. Nešťastie si vyžiadalo štyroch mŕtvych a jedenásť ľudí sa zranilo. Príčiny nehody určí vyšetrovanie, ktoré stále pokračuje. Okamžite po tomto nešťastí vydal minister dopravy Ján Počiatek pokyn zastaviť všetky stavby na tomto úseku diaľnice. Národná diaľničná spoločnosť musela preveriť všetky rozostavané mostné konštrukcie aj bezpečnosť práce na diaľničných stavbách. Okrem úsekov na D1 Jánovce - Jablonov skontrolovali aj 28 mostov na stavbe D1 Dubná Skala – Turany a 15 mostov na stavbe D1 Fričovce – Svinia. Počiatek rovnako rozhodol, že na všetky dočasné podporné konštrukcie, ktoré môžu stratou svojej stability ohroziť život a zdravie pri práci, budú zhotovitelia predkladať aj nezávislý statický posudok od autorizovaného odborníka.
V spolupráci s vyšetrovateľom odstránili z miesta tragédie sutiny, z ktorých časť je dôkazovým materiálom. Na zvyšných objektoch stavby D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek urobili iba povolené sanačné práce, ktoré mali zabezpečiť, aby na týchto stavbách nevznikli škody. Stavebné práce na budúcej diaľnici s výnimkou spomínaného mostného objektu, obnovili 6. decembra. Termín obnovenia prác na stavbe mosta pri Kurimanoch na prvom úseku D1 Jánovce - Jablonov zatiaľ nie je známy, o postupe ďalších prác na tomto objekte rozhodne vyšetrovateľ. V decembri 2012 vláda rozhodla, že odškodní pozostalých po obetiach tragického nešťastia pri výstavbe diaľničného mosta pri obci Kurimany neďaleko Levoče. Štátne odškodné má byť nad rámec finančného odškodnenia vyplácaného stavebnými firmami - spoločnosťami Bögl a Krýsl, k.s., Semos, s.r.o. Prešov a Sociálnou poisťovňou. Pre každú manželku, každé nezaopatrené dieťa a pre rodiča - matku slobodnej obete má ísť odškodnenie 33 tisíc eur, čo predstavuje celkovú sumu 297-tisíc eur. Zo štyroch usmrtených robotníkov boli traja ženatí a jeden slobodný bezdetný. Zostalo po nich päť nezaopatrených detí.
