BRATISLAVA - Verejní funkcionári majú dnes posledný deň na to, aby do parlamentu predložili majetkové priznania za rok 2012. Za nesplnenie takejto povinnosti im hrozí pokuta až do výšky mesačného platu verejného funkcionára.
Je možné, že v terajšej podobe predkladajú verejní funkcionári majetkové priznania posledný raz. Parlamentné politické strany sa totiž vo februári predbežne dohodli na zmenách v zákone o konflikte záujmov. Po novom by verejní funkcionári deklarovali do majetkových priznaní všetky svoje príjmy a všetok svoj majetok.
„Majetok musí byť konkrétne špecifikovaný. Zároveň sa významným spôsobom rozšíri okruh verejných funkcionárov, ktorí budú zo zákona podávať majetkové priznania. Pôjde o niekoľko desiatok, možno stovky nových ľudí,“ priblížil hlavné zmeny v polovici februára predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý, ktorý je členom komisie pre zmeny v zákone o konflikte záujmov. Avizované zmeny komisia zapracuje do novely zákona, ktorú predložia na posúdenie predsedovi parlamentu a poslaneckému grémiu.
„V niektorých oblastiach zostali otvorené alternatívy, napríklad či musí verejný funkcionár uvádzať aj cenu svojho majetku alebo nie. Niektorí kolegovia namietali, že by to bolo administratívne náročné. Uvidíme, aká bude konečná politická dohoda,“ vysvetlil predseda výboru.
Novela bude reagovať na nejasnosti terajšej legislatívy, z ktorej nevyplýva jednoznačne, ktoré príjmy verejní funkcionári musia uviesť v majetkových priznaniach. Po novom ich budú uvádzať všetky, aby bolo možné porovnávať, komu ako rastie majetok a ako to súvisí s jeho príjmami. Rovnako by sa mala posilniť vymožiteľnosť zákona. Pokuty by sa po novom mali udeľovať za každé porušenie zákona.
Zatiaľ stále platí, že ak verejný funkcionár napríklad zabudol v priznaní uviesť funkcie, ktoré zastával, nemožno ho sankcionovať. Zúžiť by sa podľa Beblavého mala aj miera politizácie rozhodnutí, respektíve politického blokovania podnetov na porušenie zákona.
„Dnes stačí na zabitie akéhokoľvek podnetu, aby zaň nehlasovala väčšina vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a nemusí to ani zdôvodniť,“ upozornil s tým, že rozhodnutia výboru preskúmava ústavný súd, ktorý má na rozdiel od iných rozhodnutí len možnosť rozhodnutie potvrdiť alebo zrušiť, nemôže vrátiť kauzu na nové prerokovanie.
„Ak teda výbor vydá rozhodnutie, že verejný funkcionár niečo spáchal, dostane pokutu, napadne to na ústavnom súde a ten, keď tam nájde akúkoľvek chybičku, tak zruší rozhodnutie. Ak zruší rozhodnutie len pre formálnu chybu, nejde to opraviť, preto chceme riešiť, aby ústavný súd mohol veci vracať aj na nové rozhodnutie,“ uviedol Beblavý. Zároveň chce, aby sa na ústavný súd mohla obrátiť aj menšina poslancov s odvolaním proti nekonaniu výboru. „Teda ak výbor niečo zastaví a tretina poslancov si myslí, že to tak nemá byť, aby to mohla napadnúť na ústavnom súde. Chceme teda, aby sa znížila miera politizácie rozhodnutí,“ povedal Beblavý.
Nové majetkové priznania by mali verejní funkcionári podávať od roku 2014, týkali by sa ich príjmov a majetku za rok 2013. Komisiu, ktorá zmeny pripravovala, viedol Beblavý ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Zastúpenie v nej mali všetky parlamentné politické subjekty, za Smer-SD Otto Brixi a Róbert Madej, Gábor Gál za Most-Híd, Lucia Žitňanská za SDKÚ-DS, Martin Poliačik za SaS, Miroslav Kadúc za OĽaNO a Alojz Přidal za KDH. Novelu pravdepodobne predložia do parlamentu na májovú schôdzu.
