BRATISLAVA - Národná rada SR prekročila svoje kompetencie, keď na dopracovanie vrátila ombudsmanke Jane Dubovcovej Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012. Myslí si to ústavný právnik Peter Kresák.
Toto konštatovanie potvrdzuje aj politológ Ján Baránek. Poslanci na schôdzi 22. marca podporili návrh poslankyne vládnej strany Smer-SD Viery Tomanovej, aby parlament vrátil správu Dubovcovej na dopracovanie. Podľa Baránka to má politické pozadie, keďže Dubovcovú za ombudsmanku zvolili ešte za vlády Ivety Radičovej.
Dubovcová, Kresák aj Baránek sa zhodujú na tom, že sa na Slovensku stal precedens. Verejný ochranca práv a parlament sú dva ústavné orgány, a preto medzi nimi nie je vzťah nadradenosti a podradenosti, vysvetľuje Kresák. "Národná rada nemá verejnému ochrancovi práv čo nariaďovať," dodáva. Právnik si nevie predstaviť, že by poslanci vrátili správu iným ústavným orgánom, ako napríklad prezidentovi alebo generálnemu prokurátorovi. Podľa Baránka nerobí toto rozhodnutie dobré meno Slovensku a nepomáha najmä tým, ktorí sú v bezpráví.
Za uznesenie o dopracovaní správy hlasovalo 76 poslancov Smeru-SD a Mária Ritomská z klubu OĽaNO. Baránek hovorí, že je trápne, ako sa poslanci Smeru snažia "politicky dimenzovať" na takejto osobe a takomto úrade. Svedčí to aj o ich diletantstve, myslí si politológ. Aj Kresák kritizuje, že poslanci nepoznajú nielen zákon o verejnom ochrancovi práv ale ani Ústavu SR, z ktorej jeho činnosť priamo vyplýva. Správu ombudsmanka predstavila aj na zasadnutí ľudskoprávneho výboru NR SR 14. marca, kde za ňu hlasovali aj členovia zo Smeru.
V správe o činnosti spisuje verejný ochranca práv svoje poznatky o dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd orgánmi verejnej správy, vysvetľuje Dubovcová. Právny stav medzi úradom ombudsmana a parlamentom je vyvážený. Parlament si môže z odporúčaní verejného ochrancu práv vybrať okruh alebo tému, ktorej sa bude podrobnejšie venovať. I keď Dubovcová verí, že sa poslanci jej odporúčaniami zaoberať budú, konštatuje, že si národná rada uzurpovala viac práva, než jej zákon a ústava umožňuje. Preto sa pýta, či je Slovensko právny štát.
Tomanová sa v rozprave po prednesení správy vrátila k téme o sociálnoprávnej ochrane slovenských detí doma aj v zahraničí. Už v decembri Dubovcová konštatovala, že štát nie je v ochrane najmenších dostatočne vybavený. Kritizovala tiež kompetentné orgány, ktoré v mnohých prípadoch podľa nej nekonali. Tomanová s formuláciou o nečinnosti orgánov nesúhlasí. "Je nemorálne, aby práve ústavný inštitút, verejný ochranca práv vyčítal nekonanie štátnym inštitúciám, ktoré jednoducho nemohli z ústavy konať to, čo nemajú upravené v zákone, v tomto prípade v nariadení. Pani verejná ochrankyňa, veď to celé máte postavené na tom, že im to nič nezakazuje. Tak mohli. A ja poviem, žiaľ nemohli. Je to východisko, ktoré nie je hodné, myslím si, ústavou konštituovaného činiteľa," reagovala bývalá ministerka práce Tomanová na Správu o činnosti verejného ochrancu práv na pôde NR SR.
