BRATISLAVA – Kauza Gorila sa dostala aj do tretej hodnotiacej správy Slovenska, ktorú pripravila pracovná skupina OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Hodnotenie uzavreli v júni minulého roka a jedno z odporúčaní priamo reaguje na kauzu.
Pracovná skupina odporúča Slovenskej republike podniknúť nevyhnutné kroky, ktoré zabezpečia, aby vyšetrovanie a trestné stíhanie prípadov zahraničného podplácania nebolo ovplyvnené ohľadmi na národnoekonomické záujmy, potenciálny účinok na vzťahy k iným štátom alebo na totožnosť dotknutých fyzických či právnických osôb. Oznámenia o zahraničnom podplácaní majú byť promptne vyšetrené a prípadne stíhané. Vláda dnes vzala na vedomie sumár opatrení, ktorými sa majú splniť odporúčania OECD, vyplývajúce z hodnotenia.
Hodnotiaci tím získal informácie o kauze Gorila z otvorených zdrojov, z diskusie s mimovládnymi organizáciami a z informácií zástupcov štátnych orgánov. Hodnotiaca návšteva sa uskutočnila v čase vrcholiacich občianskych protestov. Navyše, vyšetrovanie jediného a prvého prípadu zahraničnej korupcie na Slovensku sa v apríli 2012 na základe rozhodnutia prokurátora zastavilo, čo neprispelo k pozitívnemu vnímaniu celkovej situácie na Slovensku.
„Silné pochybnosti o schopnosti úspešne postihovať vnútroštátne prípady, keď sú podozrivými osoby z politického a ekonomického života, vytvorili predpoklad o neschopnosti efektívne postihovať aj obdobné prípady z prostredia medzinárodnej korupcie v Slovenskej republike,“ upozorňujú autori návrhov opatrení, ktorými chce SR zabezpečiť odporúčania OECD. Pracovná skupina požaduje, aby sa už v júni na jej plenárnom zasadnutí prezentovali správy o plnení spomínaného odporúčania.
Na splnenie odporúčania OECD podľa autorov slovenskej reakcie nie je smerodajný ďalší vývoj, resp. dosledovanie prípadu Gorila. OECD od Slovenska očakáva jednoznačne proaktívnejší prístup pri odhaľovaní a vyšetrovaní prípadov zahraničnej korupcie a následne jej efektívny postih.
Vláda odporučila generálnej prokuratúre, aby v spolupráci s ministerstvom vnútra do konca mája preskúmali a identifikovali príčiny absencie prípadov korupcie v zahraničnoobchodných vzťahoch. Okrem toho majú posúdiť dodržiavanie kritérií nestrannosti a nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní a odstrániť prípadné zistené nedostatky.
Minister vnútra Robert Kaliňák si myslí, že trestné činy, na ktorých vyšetrovanie a stíhanie upozorňuje správa, sa môžu vyskytovať najmä v oblastiach, kde sa robia veľké objednávky za mnohomiliónové sumy. "To sa ale veľmi Slovenska netýka, pretože my v zahraničí nakupujeme pomenej. Jednak preto, že slovenské firmy majú šancu vyhrať aj z pohľadu ceny," povedal Kaliňák. Napríklad v jeho rezorte, ak by urobili veľký nákup zbraní, tak by išlo o sumu do 20 až 30 miliónov eur.
Podobne je to s nákupom áut, napríklad, ak ide o techniku pre hasičov. Tam sa počet kusov za štyri roky pohybuje okolo stovky, iné veľké krajiny ich ročne nakupujú tisíce. "Sme malým zákazníkom. Verím, že nikto nemá chuť riskovať takýto problém," dodal minister s tým, že zahraničné firmy na zákazkách u nás nie sú závislé.
Ak k nám príde zahraničný záujemca o zákazku, tak sa podľa ministra o ňu uchádza najmä ponúknutou cenou. Kaliňák hovorí, že takýto uchádzač by nepodstupoval riziko pre zákazku, ktorá pre neho nie je životne dôležitá. Poukázal aj na to, že na Slovensku sa prakticky skončila privatizácia. Pripúšťa, že počas nej mohlo dôjsť ku spomínanej forme korupcie, pretože išlo o veľké majetky.
Dokumenty s názvom Gorila a Gorila 1 vypovedajú o údajnom ovplyvňovaní politiky finančnou skupinou v nedávnej minulosti. Rozsiahly materiál popisuje údajné dosadzovanie nominantov do štátnych podnikov, provízie pri privatizácii a pavučinu vzťahov naprieč politikou, podnikateľskou sférou a bezpečnostnými zložkami. Hoci sa potvrdilo, že akciu s názvom Gorila SIS skutočne zrealizovala, pravosť spisov zverejnených na internete nie je dokázaná, naopak, viacerí aktéri figurujúci v dokumentoch autenticitu informácií spochybnili.
