BRATISLAVA – Predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša za rok od konania predčasných parlamentných volieb prekvapilo, že v opozícii okrem jeho strany v žiadnej inej nenastala výmena garnitúr.
"Prekvapilo ma, že niečo podobné sa v ostatných stranách neudialo. Myslel som si, že tento hlboký demokratický štandard zabehaný v Európe, nastane aj inde. Ak je nejaká garnitúra neúspešná vo voľbách, tak ju bude musieť nahradiť garnitúra, ktorá sa o úspech pokúsi iným spôsobom,“ povedal Frešo. Prekvapilo ho však aj to, že vôľa po spolupráci upadla. Bez spolupráce na báze EPP, z ktorej vznikla Ľudová platforma, tu podľa neho nenastalo širšie spojenie stredopravej scény. „Svetlými výnimkami v tom boli ochrana druhého dôchodkového piliera, rovnej dane, Zákonníka práce a zápas za generálneho prokurátora,“ povedal Frešo s tým, že vníma župné voľby ako priestor, kde si môžu všetci osvojiť to, čo SDKÚ-DS ponúkla cez ústrednú radu, teda pozvanie pre stredopravé strany na vytvorenie župných koalícií bez Smeru-SD vo všetkých ôsmich krajoch.
Podľa Freša výhovorky, že o tom nerozhodujú stranícke centrály ale krajské organizácie, neobstoja. „V SDKÚ-DS o tom rozhodla ústredná rada záväzne pre celé Slovensko. Takúto dohodu chceme urobiť aj s ostatnými partnermi na celoštátnej úrovni. Toto považujem aj za dobrý krok smerom k prezidentským voľbám,“ konštatoval. V župných voľbách sú podľa neho stredopravé strany krok od toho, že sa dohodnú na celoslovenskej báze. „Viem si predstaviť, že regióny budú potom, ako keby recipročne žiadať, aby sme sa dohodli na spoločnom kandidátovi na prezidenta,“ vyhlásil.
Vláda Smeru-SD má podľa Freša dve línie. Prvou bola možnosť ukázať slušnú stredovú tvár. Tou bolo prihlásenie sa ku konsolidácii. „Druhá bola kovaná ostro ideologicky. Zrušenie viac ako polovice budúcich úspor sporiteľov v priebehu skráteného legislatívneho konania. To je typický príklad, keď ideológia je nadradená ekonomike,“ povedal s tým, že zrušenie rovnej dane rovnako. Tiež zhoršenie zamestnávania cez Zákonník práce. Odpoveďou je podľa Freša rastúca nezamestnanosť, pokles hospodárskeho rastu a všeobecné zhoršenie možnosti ľudí prejsť cez krízu vlastnými silami. „V inej krajine by som očakával, že keď takmer o pol percenta mesačne rastie nezamestnanosť, že nebudeme klikovať, ani drepovať, alebo robiť brušáky, ale premiér sa bude zaoberať tým, čo ľudí trápi. To je poriadna práca a peniaze na chleba nie zo sociálnej dávky, ale z toho, čo si zarobia,“ vyhlásil.
Na Slovensku sa konali 10. marca predčasné parlamentné voľby. Na ich vypísaní sa dohodla koalícia - KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS s opozičným Smerom-SD po tom, čo 11. októbra 2011 parlament pre nesúhlas SaS neschválil navýšenie eurovalu a vláde Ivety Radičovej tým zároveň nevyjadril dôveru. Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov. Na druhom mieste bolo KDH s podporou 8,82 percenta. Tretia bola strana Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) so ziskom 8,55 % hlasov. Most-Híd podporilo 6,89 % voličov. Nasledovala SDKÚ-DS s volebným ziskom 6,09 percenta, SaS získala 5,88 percenta hlasov. Prezident Ivan Gašparovič poveril 15. marca zostavením vlády predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorého strana získala 83 poslaneckých mandátov. Ustanovujúca schôdza nového parlamentu bola 4. apríla. Následne Gašparovič vymenoval za predsedu Vlády SR predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Po ňom aj novú vládu. Kabinet mal 13 ministrov.
