BRATISLAVA – Vládny Smer-SD zatiaľ nevie povedať, či príde na mimoriadnu schôdzu parlamentu k obžalobe prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorú opozícia 14. februára prerušila.
Parlament by mal o obžalobe rokovať opäť 12. marca o 13.00 h. Na tento termín je naplánovaný aj začiatok riadnej schôdze Národnej rady SR. Ako sa so vzniknutou situáciou zákonodarný zbor vysporiada, ukáže podľa šéfky poslaneckého klubu Smeru-SD Jany Laššákovej budúcotýždňové grémium.
Obžalobu prezidenta iniciovala SaS, podporili ju KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd a časť OĽaNO. Opozícia je presvedčená, že prezident úmyselne porušil Ústavu SR, keď nevymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Poslanci o obžalobe začali hovoriť na mimoriadnej schôdzi 14. februára. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) obžalobu označil za absurdnú. Zdôraznil, že prezident mal právo nevymenovať nelegitímne zvoleného kandidáta. Vyhlásil, že Smer-SD sa nebude zúčastňovať na tomto opozičnom divadle a paškvile.
Poslanci Smeru-SD preto opustili rokovaciu sálu a nechali o obžalobe diskutovať len opozíciu. Tá však nerokovala dlho, dohodla sa na prerušení schôdze do 12. marca do 13.00 h. Paška spochybnil spôsob, akým bola schôdza prerušená, trvá na tom, že opozícia porušila ústavu. Opozícia je presvedčená, že nič také neurobila. "Predseda Národnej rady SR je presvedčený že konanie opozície, ktorá prerušila mimoriadnu schôdzu, nebolo v súlade s Ústavou SR, z ktorej jednoznačne vyplýva prerokovať takýto bod," uviedol Paškov hovorca Pavel Chovanec.
Poslanec Smeru-SD a právnik Mojmír Mamojka nesúhlasí, že keď doteraz nebola obžaloba úplne prerokovaná, došlo k porušeniu zákona. Lehoty, dokedy musí parlament bod prerokovať, totiž nie sú stanovené. Určená je len doba, dokedy od podania návrhu na zvolanie schôdze musí predseda parlamentu rokovanie zvolať. "V princípe je to v poriadku, veď ten bod bude prerokovaný," povedal Mamojka, ktorý má ale výhrady k spôsobu prerušenia schôdze. Tam sa s Paškom zhoduje. Podľa Mamojku k prerušeniu schôdze nemalo dôjsť, keďže snemovňa v momente prerušovania nebola uznášaniaschopná.
Opozícia tvrdí, že na prerušení sa dohodli prítomní poslanci riadnym všeobecným súhlasom, ktorým reagovali na prednesený procedurálny návrh. Všeobecný súhlas využívajú poslanci aj v prípade, keď chcú diskutovať dlhšie, ako určuje rokovací poriadok. Napríklad na konci rokovacieho dňa sa niekedy stáva, že v pléne sedí desať poslancov a všeobecným súhlasom si predĺžia rokovanie. A to aj napriek tomu, že snemovňa s takýmto počtom poslancov nie je uznášaniaschopná.
O procedurálnych návrhoch sa podľa rokovacieho poriadku Národnej rady hlasuje bez rozpravy. O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu NR SR, sa môže rozhodnúť aj bez hlasovania. V takom prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z nich požaduje hlasovanie. Ak čo len jeden poslanec požaduje hlasovať o návrhu, stane sa tak.
O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu parlamentu, dá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že Národná rada SR nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. V takom prípade o procedurálnom návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude NR SR schopná uznášať sa.
Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady SR s výnimkou hlasovania o veci samej.
