BRATISLAVA - Nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora na základe dôvodov, ktoré zverejnil prezident Ivan Gašparovič, nie je správne. Myslí si to ústavný právnik a bývalý sudca Ústavného súdu ČSFR Peter Kresák.
"Nepokladám ich za dôvody, ktoré by oprávňovali v zmysle rozhodnutia ústavného súdu prezidenta nevymenovať pána Čentéša do funkcie generálneho prokurátora," povedal. Podľa jeho slov je to preto, že sa dotýkajú konania Národnej rady, nie osoby Čentéša. "Jediný argument, ktorý sa vzťahuje na osobu pána Čentéša, je tzv. skartovanie dokumentov, ktoré ale už bolo viackrát označené za ľudské zlyhanie. Keby sa pozrel pán prezident do svojej histórie, tak by takýchto vlastných zlyhaní videl oveľa viac," uviedol Kresák s tým, že si nemyslí, že odvolávanie sa na jedno pochybenie je takým vážnym dôvodom.
Ústavný právnik v súvislosti s nevymenovaním Čentéša upozornil na jeho postavenie na univerzite či medzi odborníkmi. "Pohybujem sa v akademických kruhoch a musím povedať, že pán Čentéš je na právnickej fakulte hodnotený akademickou agentúrou ako najproduktívnejší a najuznávanejší odborník. Teší sa vážnosti v akademických kruhoch, ale aj odbornej verejnosti. Takúto osobu nevymenovať do funkcie na základe dôvodov, ktoré odzneli, nepokladám za správne," skonštatoval Kresák.
Podľa neho už podobnú situáciu Slovensko zažilo, keď neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu SR napadol voľbu a ústavným súdom bola pozastavená. Ako však dodal, nemáme v histórii precedens, že by ústavný súd zrušil rozhodnutie prezidenta. "Viem si predstaviť, že by sa vyjadril istým spôsobom, ktorým by hodnotil toto rozhodnutie ako nesúladné s jeho výkladom Ústavy SR, ale toto by som predbehol. Takáto teoretická možnosť tu je," ozrejmil. Ak by ústavný súd takto rozhodol, potom by malo byť povinnosťou prezidenta, aby svoje rozhodnutie zmenil, myslí si Kresák. "To by bol ústavný stav za tejto situácie," dodal s tým, že ak by to v takom prípade hlava štátu odmietla urobiť, asi by sa nevyhla konštatácii, že úmyselne porušuje Ústavu. To, či by Jozef Čentéš mohol so svojou ústavnou sťažnosťou uspieť, nechcel bývalý sudca federatívneho ústavného súdu komentovať. "Bola by to špekulácia, samozrejme, možné je všetko," uzavrel.
Prezident SR Ivan Gašparovič oznámil tento týždeň predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora nevymenuje. Čentéša zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora 17. júna 2011. Pôvodný Čentéšov protikandidát Dobroslav Trnka sa krátko pred poslednou voľbou vzdal kandidatúry. Prezidentovo odôvodnenie nevymenovania má deväť strán, Gašparovič v nich cituje výroky politikov, ktoré k tajnej voľbe vyslovili v rôznych médiách. Hlava štátu argumentuje, že pre voľby generálneho prokurátora bolo na ústavných súd podaných viacero oznámení. "Už len samotný výpočet a charakter týchto podaní a postavenie ich autorov dostatočne svedčia o tom, že voľba kandidáta nebola jednoznačná a že sa stala predmetom politického boja," konštatuje prezident. Kandidát zvolený za takýchto okolností je podľa neho nedôveryhodný aj bez ohľadu na osobu, už pre spôsob, akým prebiehala voľba. Nedôveryhodnosť konkrétnej osoby kandidáta potom potvrdzuje skutočnosť, že za takýchto okolnosti kandidoval a takú voľbu prijal. "V konkrétnom prípade sa zvolený kandidát navyše do politických hier súvisiacich s voľbou kandidáta aj sám aktívne zapojil. Stalo sa tak minimálne v prípade, keď najprv v situácii, keď vládna koalícia odmietala tajnú voľbu, Jozef Čentéš vzal svoju kandidatúru späť s odôvodnením, že tajná voľba je poznamenaná korupciou a chce sa zúčastniť len na verejnej voľbe, ale v rozpore s týmto tvrdením, v ďalšej tajnej voľbe, ktorá už vyhovovala aj vládnej koalícii, sa zúčastnil," uvádza Gašparovič.
Pochybnosti o tom, či je zvolený kandidát pripravený a ochotný ctiť si materiálnu podstatu práva, alebo naopak je ochotný a pripravený jeho zmysel formálnym výkladom práva obchádzať, vzbudzuje podľa hlavy štátu aj skutočnosť, že Čentéš sa zúčastnil a bol zvolený vo voľbe vykonanej podľa zákona, ktorého účinnosť bola ústavným súdom pozastavená a ktorá bola národnou radou vykonaná s neskrývaným úmyslom výkon tohto rozhodnutia ústavného súdu zmariť. "Navyše za situácie, keď ústavný súd konal o návrhu na vyslovenie nesúladu tohto zákona s ústavou," konštatuje prezident.
Pochybnosti o tom, do akej miery je zvolený kandidát pripravený a ochotný rešpektovať vzťahy medzi ústavnými orgánmi vzbudzujú aj jeho výroky nerešpektujúce pôsobnosť prezidenta SR a ústavného súdu, konštatoval Gašparovič. "Prezidenta republiky verejne osočuje, keď mu nekompetentne a nenáležite prostredníctvom komunikačných prostriedkov vytýka porušenia ústavy tým, že ho nevymenoval, hoci ´primeraná lehota na jeho rozhodovanie už veľmi dávno uplynula´. Vstupuje do kompetencií ústavného súdu a vydáva za nesporné fakty svoje subjektívne názory na to, či voľby kandidáta prebehla v súlade s ústavou a či je prezident povinný ho vymenovať a v akej lehote," uvádza odôvodnenie Gašparoviča.
Vážne pochybnosti o tom, či zvolený kandidát je schopný vykonávať funkciu generálneho prokurátora spôsobom neznižujúcim vážnosť tejto ústavnej funkcie a celej prokuratúry podľa prezidenta vzbudzuje aj skutočnosť, že v súvislosti so skartovaním protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča neprejavil dostatočnú zodpovednosť a zachoval sa nečestne.
"Do funkcie prokurátora možno vymenovať len osobu, ktorej morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať. Túto podmienku na vymenovanie do funkcie prokurátora musí spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora. Niet pochýb, že nároky na morálne vlastnosti generálneho prokurátora musia byť vyššie, ako nároky kladené na každého prokurátora," uzatvára Gašparovič.
