BRATISLAVA - Nemecký kancelár Helmut Kohl rokovania so slovenským premiérom Vladimírom Mečiarom otvoril pozíciou, podľa ktorej Nemecko neuzná rozdelenie Československa a neuzná Slovensko. V rozhovore to povedal trojnásobný slovenský premiér Vladimír Mečiar.
"Pred vyhlásením republiky 1. januára 1993 sme museli byť uznaní celým svetom. Ešte 31. decembra do polnoci som prijímal veľvyslancov, ktorí mi prinášali uznanie Slovenskej republiky. Bola to nekonečná únava. Do noci som musel plniť oficiálne povinnosti, dve – tri hodiny spánku, Národná rada, slávnostné zasadnutie. Na prípravu nebol čas. Potom bolo prijímanie veľvyslancov," spomína Mečiar na prvý deň samostatného štátu.
"Samozrejme, že ani uznanie Slovenska neprebehlo jednoducho. Bola tam pozícia dvoch, ktorú sme museli prekonať. Keď sme rokovali o tom, že by sme mali byť samostatní, podporu mi dali Rakúšania. A urobili telemost Viedeň – Bonn. S pánom ministrom Genscherom sme sa rozprávali v televízii s tým, že uznáva právo Slovákov na sebaurčenie, keď chcú byť integrovaní v Európskej únii, že je to legitímne právo," dodáva slovenský expremiér.
"Potom, pri pohrebe kardinála Tomáška si ma pozval na rokovanie pán kancelár Kohl. Išiel som tam s tým, že pri takom priateľskom geste ministra zahraničných vecí je všetko vyriešené. Akurát ma prekvapilo, že zakázal, aby som si vzal tlmočníka, že on má svojho a nikto druhý na rozhovore nebude," konštatuje Mečiar, ktorý už v tej chvíli tušil, že rozhovor nakoniec asi nebude jednoduchý.
Kohl rokovanie otvoril konštatovaním, že Nemecko neuzná samostatnú Slovenskú republiku. "Hovorím: pán kancelár, vy zjednocujete Nemcov. Prečo? Povedal, že sú národ a patria spolu. Reagoval som, že realizujú právo Nemcov na sebaurčenie. A my, Slováci, sme tiež národ a nerealizujeme toto právo zlúčením, ale rozdelením. Prečo by naše právo malo byť menšie ako ich?," povedal Mečiar. "Na to sme ostali stáť proti sebe a dlhú dobu sme sa premeriavali očami, kto ustúpi. Ja som nemohol ustúpiť, to by bola katastrofa. Potom sa pán Kohl otočil, vyzliekol kabát, hodil na stoličku a povedal: Sadni si, nečudujem sa ti, že chceš preč," spomína slovenský expremiér. Ďalší priebeh rozhovoru s Kohlom už bol podľa neho v konštruktívnej rovine. "Rozobral mi svoje predstavy o Európe a našich vzťahoch. Vedel veľa o histórii Slovákov," dodáva Mečiar s tým, že po tomto rokovaní Kohl súhlasil, že jeho krajina uzná rozdelenie federácie.
"Vonku ma čakal poľský prezident, ktorý mi oznámil, že nás neuzná Poľsko. Povedal mi, že Poliaci sú kresťania a nemajú radi rozvody. Tam prebehol asi hodinový rozhovor, po ktorom to skončilo trošku inak a ten rozhovor bol tiež veľmi nepríjemný. Pán poľský prezident sa ku mne správal tak, že by to málokto zniesol, napríklad mi vyfukoval dym z cigarety do tváre, zvyšoval na mňa hlas. Neboli to príjemné rokovania," uzavrel Mečiar.
