BRATISLAVA - Bývalý šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár zabojuje na marcovom kongrese liberálov o post predsedu strany. Proti nemu sa postaví súčasný líder a zakladateľ SaS Richard Sulík. Ten už v stredu (5.12.) uviedol, že výzvu poslanca akceptuje.
"Potenciál našej strany, ľudí, členov a expertný potenciál SaS je podstatne väčší, ako to odrážajú posledné pomerne dlhodobo stagnujúce preferencie SaS. Tento potenciál nedostatočne využívame a nedostatočne sa to odzrkadľuje v našich preferenciách," povedal dnes na brífingu Kollár.
Program a hodnoty liberálov sú podľa neho dobré, o čom svedčia aj neoficiálne vyjadrenia ekonomických expertov vládnej strany. SaS však podľa neho potrebuje osloviť širšie spektrum skrytých voličov, aj z radov iných parlamentných strán. Jeho osobnou ambíciou je, aby liberáli v budúcich parlamentných voľbách získali dvojciferný výsledok. "Dosiahnuť takýto výsledok by bolo bez zmeny lídra čírou utópiu," podčiarkol Kollár.
Napriek kvalite programu nie je podľa neho možné ponúkať alternatívu vládnym sociálnym demokratom z radov opozičných lavíc. Ako uviedol, názorové rozdiely medzi ním a Sulíkom spočívajú v tom, ako robiť výkon politiky a akým spôsobom uvádzať program SaS do života. "Považujem Richarda Sulíka za čestného a poctivého človeka, možno niekedy pre vrcholovú politiku naivného, ktorý niekedy používa spôsoby, ktoré nemusia byť vždy akceptované," dodal na adresu svojho oponenta.
Kollár dnes nedokázal odhadnúť svoje šance na úspech. Dopyt po výmene lídra však podľa neho v SaS existuje, a preto sa chce stretnúť pred kongresom s každým z 300 členov, aby s nimi o svojej vízii hovoril. Rozhodnutie kandidovať podľa Kollára vychádza aj z podnetov zdola, s takouto výzvou členovia strany údajne apelovali aj na Daniela Krajcera a Kamila Krnáča. Kollár je pripravený ostať v radoch liberálov aj v prípade neúspechu.
Sulík konkurenciu Kollára privítal a ocenil, že v ňom bude mať "silného súpera a nielen figúrku". Svoju kandidatúru v nasledujúcom období označil za svoju najvyššiu prioritu pre nasledujúce obdobie. "Ja som nevstupoval do politiky kvôli funkciám a stoličkám, preto sa nepoložím na koľajnice, ak by som za predsedu nebol zvolený," doplnil Sulík.
Predseda liberálov priznal, že výsledok marcových parlamentných volieb nie je možné považovať za úspech. Pripomenul však, že bol ochotný z funkcie šéfa odstúpiť, ak by vo voľbách nezískal najviac preferenčných hlasov spomedzi kandidátov strany, a neskôr požiadal členov o vyslovenie dôvery. Pripravený je preto v marci bojovať aj o post šéfa strany na kongrese. "Ďalšie sebabičovanie by však už mohlo byť kontraproduktívne," doplnil Sulík.
