BRATISLAVA - Prvý rozpočet druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD) čaká posledná skúška. Po jeho schválení vo vláde a ceste parlamentnými výbormi ho na stôl dostanú poslanci v snemovni. Zákon roka je súčasťou programu 11. schôdze parlamentu, ktorá sa začne v utorok 27. novembra.
Premiér Fico ho v októbri označil za absolútne reálny a vychádzajúci z momentálnych možností, ktoré Slovensko má. Opozícia si myslí opak. "Tento rozpočet robí zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie medzi krajinami V4," povedal podpredseda finančného výboru Jozef Kollár (SaS). Fatálne zlým rozhodnutím vlády bolo podľa neho rušiť rovnú daň, znížiť odvody do druhého piliera či prijať "socialistický" Zákonník práce.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má podľa vládneho návrhu na budúci rok klesnúť o 616 miliónov eur na 3,059 miliardy eur. Na tento rok je naplánovaný schodok v sume 3,675 miliardy eur. Príjmy štátu by mali oproti tomuto roku vzrásť o 552 miliónov eur na 14,177 miliardy eur. Naopak, výdavky sú naplánované nižšie o 65 miliónov eur a dosiahnu tak 17,235 miliardy eur. Rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky je zostavený tak, aby deficit v budúcom roku dosiahol 2,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2014 na úrovni 2,4 percenta a v roku 2015 vo výške 1,9 percenta HDP.
Ešte pred rokovaním o rozpočte, ktorý je na programe ako 15. bod schôdze, sa bude hovoriť aj o návrhu novely zákona o dani z príjmov. Právna norma zvyšuje daň z príjmov fyzických aj právnických osôb. Právnickým osobám sa má podľa návrhu z dielne ministerstva financií od budúceho roka plošne zvýšiť sadzba dane z príjmov zo súčasných 19 na 23 percent, vybraným fyzickým osobám zase zdanenie vzrastie z 19 na 25 percent. Novela má tiež zaviesť dodatočnú osobitnú sadzbu dane vo výške päť percent pre vybraných ústavných činiteľov, ako sú poslanci, členovia vlády či prezident. Po novom sa má tiež obmedziť možnosť uplatnenia 40-percentných paušálnych výdavkov na maximálnu hodnotu 5040 eur ročne, čo predstavuje 420 eur mesačne.
Štátne peniaze má ušetriť návrh na zmrazenie platov ústavných činiteľov. Keďže je právna norma len v prvom čítaní, vláda navrhla skrátené konanie tak, aby mohla byť účinná od januára. Zároveň padla dohoda, že cez pozmeňujúci návrh bude do návrhu vložené aj zmrazenie valorizácie platov sudcov.
Na úvod schôdze sa bude hovoriť o dvoch zákonoch, ktoré parlamentu vrátil prezident SR Ivan Gašparovič. Ide o novelu zákona o meste Bratislava, ktorá má posilniť kompetencie primátora metropoly, a novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorej prijímanie zákonov či schvaľovanie medzinárodných zmlúv parlamentom nebude môcť byť vnímané ako nezákonná činnosť. V súčasnosti čelí NR SR niekoľkým stámiliónovým žalobám za zákony, ktoré poslanci prijali.
Ako 42. bod programu je zaradený návrh na odvolanie ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD). Opozícia ho chcela odvolávať na mimoriadnej schôdzi, no pre obštrukciu Smeru-SD ani po štyroch pokusoch nebola snemovňa uznášaniaschopná a rokovanie sa nekonalo.
Poslanci 11. decembra opätovne pristúpia k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a dvoch podpredsedov. Poslanci môžu návrhy na kandidátov podať najneskôr do 30. novembra do 16. hodiny. Premiér niekoľkokrát deklaroval, že post šéfa NKÚ patrí opozícii. Napriek tomu, že mala spoločného kandidáta, ktorým bol Kamil Krnáč (SaS), nepodarilo sa ho v parlamente dvakrát zvoliť. SaS aktuálne nominovalo Vladimíra Klimeša, ktorému deklarujú podporu všetky opozičné strany.
V rámci 80-bodového programu sa tiež bude voliť šéf Ústavu pamäti národa (kandidujú František Mikloško s podporou KDH, SDKÚ-DS a Mosta-Híd a Michal Dzurjanin s podporou SaS) a členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu.
