BRATISLAVA – Peniaze získané zmrazením platov sudcov, ak k nemu dôjde, napokon môžu poslúžiť na vyriešenie problému s nespokojnými zamestnancami súdov.
Takúto predstavu má šéf rezortu spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) a dnes naplnenie jeho plánov už pripustil aj minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). „Bol by to prejav akejsi vnútrorezortnej solidarity,“ tvrdí Kažimír a dodáva, že je to jeden zo spôsobov riešenia.
Odborári, ktorí zastupujú nespokojných zamestnancov v rezorte justície, zorganizujú 22. novembra protestný pochod ulicami Bratislavy, ktorý sa začne pred ministerstvom financií a skončí sa pred ministerstvom spravodlivosti. Hlavným dôvodom je nespokojnosť s platovým ohodnotením zamestnancov justície, okrem toho chcú garanciu, že sa nebude v tomto stave prepúšťať.
Borec argumentuje, že jednou z podstatných príčin nedostatku peňazí na akékoľvek zvyšovanie platov zamestnancov v justícii je fakt, že bývalá ministerka Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) umožnila prijatie sto vyšších súdnych úradníkov bez toho, aby ich miesta boli akokoľvek finančne kryté.
Exministerka oponuje, že peniaze na nových súdnych úradníkov, ktorých prijali za jej éry, mali ísť z balíka, ktorý vzniká nevyplácaním odmien sudcom, čo zastavila. Podľa Boreca však týchto prostriedkov nie je dosť. Šéfka Odborového zväzu justície Marta Božková uviedla, že asistentka senátu, ktorá je pravou rukou sudcu, má 350 eur, tajomníčka 480 eur v čistom mesačne. Vyšší súdny úradník, mediačný a probačný úradník, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, dostávajú 500 eur v čistom.
Kažimír by veľmi privítal istú autoreguláciu zo strany sudcovského stavu. „Myslím si, že spoločnosť dozrela na to, aby aj táto zložka justície si utiahla opasok,“ povedal. Ak by sa našla zhoda v parlamente na zmrazení sudcovských platov, resp. samotní sudcovia by prišli s tým, že by prežili aj bez dodatočných 230 eur mesačne, ktoré majú v priemere na hlavu valorizáciou získať, tak by sa dala časť týchto peňazí využiť vnútri rezortu spravodlivosti.
Ten podľa jeho slov patrí k jedným z najkomplikovanejších z hľadiska financovania. V piatok bude s Borecom o jeho dodatočných požiadavkách rokovať. „Lebo to sú úplne legitímne nároky,“ myslí si Kažimír. Spomenul napríklad vyplácanie znalcov či prípady, keď rozhodli súdy, že má štát zastúpený MS platiť určité náhrady. „Máme veľmi kritickú situáciu vo väzenstve z hľadiska počtu väzňov, počtu dozorcov, technického stavu,“ dodal minister s tým, že len tieto dodatočné nároky predstavujú asi 14 miliónov eur.
