BRATISLAVA - Prijímanie zákonov či schvaľovanie medzinárodných zmlúv parlamentom zrejme nebude možné vnímať ako nezákonnú činnosť.
Takýto pozmeňovací návrh k novele zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci odporúča plénu schváliť Ústavnoprávny výbor NR SR. O právnej norme diskutovali poslanci na záver prvého rokovacieho dňa ôsmej schôdze.
V súčasnosti čelí NR SR niekoľkým stámiliónovým žalobám za niektoré zákony, ktoré poslanci prijali. Tieto žaloby označil predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) pred časom za absurdné. "To, že dochádza k spochybňovaniu NR SR, je pravdepodobne problém, s ktorým sa musí slovenský právny poriadok vysporiadať. Ak by sa s tým nič nerobilo, asi by sa NR SR zmenila na právnickú kanceláriu, lebo pri akomkoľvek rozhodnutí o legislatívnych zmenách by sme boli svedkami nabaľovania množstva súdnych žalôb, či už na parlament alebo na jednotlivých poslancov," upozornil ešte v polovici septembra.
Samotná novela zároveň stanovuje, že výška nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci sa bude od decembra odvodzovať na základe výšky odškodnenia osôb poškodených násilnými trestnými činmi. "Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácií spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie," uvádza sa v dôvodovej správe.
O tom, akú bude mať právna norma konečnú podobu, rozhodnú poslanci v stredu (17.10.) podvečer. V tento deň sa bude hovoriť aj o novele zákona o vysokých školách, podľa ktorej majú externisti na získanie vysokoškolského titulu študovať dlhšie. Právna norma im predlžuje dĺžku bakalárskeho štúdia z troch na štyri roky a magisterského z piatich na šesť rokov.
"Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť rovnakú kvalitu výsledkov vzdelávania bez ohľadu na to, či študent študuje dennou alebo externou formou. Prirodzeným dôsledkom nového prístupu je, že štandardná dĺžka externého štúdia je väčšia, ako u porovnateľného denného štúdia," konštatuje sa v materiáli.
Z dielne rezortu školstva je aj návrh zákona o fonde na podporu vzdelávania. Jeho výsledkom má byť zlúčenie Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov do nového Fondu na podporu vzdelávania.
Právna norma tiež rozširuje okruh žiadateľov a učiteľom umožňuje požičať si až do výšky 30.000 eur. Študentské pôžičky v novom zákone nemajú určený limit. V súčasnosti o pôžičku môžu žiadať len študenti prvých dvoch stupňov vysokoškolského vzdelávania a začínajúci pedagógovia. "Rozširuje sa možnosť získať pôžičku pre ďalšie cieľové skupiny, a to najmä pre doktorandov, odborných zamestnancov a ostatných pedagogických zamestnancov," uvádza sa vo vládnom materiáli.
