BRATISLAVA - Zlepšiť vkus v súkromných médiách vysielajúcich na základe licencie sa podľa ministra kultúry Mareka Maďariča nedá len zákonmi, reguláciou zo strany štátu. Potrebná je i ochota na druhej strane - sebareflexia vysielateľov.
Minister kultúry to konštatoval počas dnešnej diskusie s odborníkmi a zástupcami médií s názvom "Kde sú hranice tolerancie nekultúrnych programov celoplošných komerčných médií". Maďarič neprijíma argumenty, že súkromní vysielatelia vysielajú len to, čo si ľudia žiadajú, že diváci majú ovládač a môžu sa rozhodnúť, aký program budú pozerať.
"Neexistujú rýchle a jednoduché riešenia," priznal Maďarič. "Vyriešiť tento problém nie je podľa môjho názoru možné bez vzájomnej diskusie a porozumenia aj potrieb vysielateľov, aj verejnosti, aj možnosti štátu pri regulácii," povedal novinárom. Zdôraznil, že podporuje duálny systém vysielania. "Vysielať na základe licencie nie je len otázka biznisu, ale je to aj veľká spoločenská zodpovednosť," konštatoval šéf rezortu kultúry, pod ktorý patrí aj mediálna legislatíva.
Diskusiou Maďarič nadväzuje na výzvu z 11. septembra, v ktorej požiadal odborníkov o diskusiu o vulgárnosti a dehonestácie ľudskej dôstojnosti v elektronických médiách. Výsledkom diskusie by mala podľa Maďariča byť určitá forma samoregulácie vysielateľov, teda úpravy bez toho, že by si to vynútil štát zákonom a zároveň aj úprava regulácie zo strany štátu - zmena vyhlášky o jednotnom systéme označovania od 1. januára 2013. "Hľadáme taký model, aby v dennom vysielaní neboli na obrazovkách obsahy, ktoré môžu negatívne vplývať na psychický a fyzický vývoj maloletých," dodal. Minister avizuje stretnutia s vysielateľmi, s poslancami parlamentu aj so zástupcami Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Komerčné televízie, tak ako verejnoprávne sa snažia podľa generálneho riaditeľa súkromnej televízie JOJ Františka Borovského získať viac zdrojov na svoje programy, tvorbu a nákup programov. Musia bojovať s nárastom kanálov televízií, s novými technológiami na príjem televíznych programov. Komerčným televíziám na Slovensku napríklad pribudli platby príspevkov do Audiovizuálneho fondu. Ak chceme niekoho chrániť, malo by sa to týkať všetkých, aj prezentácie programov na sociálnych sieťach, internete, myslí si Borovský. Nasvedčujú tomu aj rastúce čísla návštevnosti ich webstránky počas reality šou. "My sme na stretnutí s pánom ministrom ponúkli riešenie, ktoré by mohlo tieto nálady do istej miery upokojiť. Čo však neznamená, že ten obsah ako taký definitívne zmizne z nášho vysielania. Jednoducho si nemôžete zakrývať oči pred tým, že všetky tieto veci, ktoré sa vysielajú, sú na základe toho, že divák to pozerá," povedal novinárom Borovský. Aký návrh predložili ministrovi kultúry však nekonkretizoval. Upozornil, že na Slovensko sa dostáva aj program českých televízií, program sa šíri aj cez internet a napokon i na úlohu rodičov, keďže podľa zistení deti sledujú aj nočné vysielanie.
Miloš Mistrík, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), ktorá okrem iného rozhoduje o udeľovaní licencií komerčným vysielateľom, vidí pre vzniknutú situáciu dve možné riešenia, ktoré sú v rukách národnej rady alebo ministerstva kultúry. "Prvá vec je zaviesť časovú oponu pre programy označené 15-tkou. To by znamenalo, že by sa nemohli vysielať cez deň programy, ktoré narušujú vývin mladistvých, prípadne ohrozujú ich duševné zdravie. Druhá je, že by sa malo v tomto momente posilniť verejnoprávne vysielanie všetkými možnými formami, medzi nimi aj zvýšením koncesionárskych poplatkov," objasnil šéf RVR.
Barbora Mesárošová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v diskusii okrem iného zdôraznila, že dnešné deti sa učia viac z obrazu ako z kníh a neraz trávia viac času sledovaním televízie ako v škole. Ak deti skôr, ako im to umožní pochopiť psychický vývoj, sledujú v televízii programy zobrazujúce tabu, násilie, či nereálne vzory, môže sa stať, že začnú tieto témy bagatelizovať, byť k nim ľahostajné, či si nekriticky vytvoria idol. Výsledkom sú problémy v správaní, v komunikácii, ale aj zdravotné problémy ako sú anorexia, či bulímia.
Minister kultúry Marek Maďarič 11. septembra vyzval odbornú verejnosť na otvorenú diskusiu na tému vulgárnosti a dehonestácie ľudskej dôstojnosti v elektronických médiách. Rezort preto pripraví novú vyhlášku o jednotnom systéme označovania programov vo vysielaní o ich vekovej prístupnosti, tzv. časovú oponu. Vyhláška by mohla zabezpečiť posun vysielania programov nevhodných pre vekovú skupinu do 15 rokov na neskorší čas, možno po 20:00. Jej presná podoba je ešte predmetom diskusie. Teraz platí len časová opona od 22:00 do 06:00, keď sa môžu vysielať programy prístupné od 18 rokov. Nové nariadenie by mohlo platiť od 1. januára budúceho roka. Maďarič vyzval vysielateľov, aby neprekračovali hranice prijateľného bulváru. S výzvou sa obrátil aj na cirkvi. RVR by podľa Maďariča mala začať striktne konať. Svoje stanovisko tiež sformuloval v listoch, ktoré poslal zainteresovaným a taktiež v dnešnej diskusii. Ochrana maloletých je jedným z hlavných cieľov európskej legislatívy.
