BRATISLAVA - Liberáli z SaS žiadajú vládu o vytvorenie nového výboru pri Národnej rade SR, v ktorom by sa prerokúvali postoje Slovenska v rámci fungovania trvalého eurovalu. Vyhlásil to na utorňajšej tlačovej konferencii šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár.
"SaS je pripravená rokovať s ministrom financií Petrom Kažimírom, aby vznikol na pôde Národnej rady SR špeciálny výbor pre Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM),“ povedal. Liberáli podľa neho nežiadajú nič nezvyčajné. Podobný výbor totiž vznikol aj pri rakúskom parlamente a v Nemecku má agendu eurovalu na starosti výbor pre financie.
Kollár túto výzvu predniesol v rámci návrhu opozičných poslancov, ktorým chcú presadiť nové kompetencie pre parlament pri rozhodovaní o otázkach trvalého eurovalu. Návrh, ktorý podpísali 30 opoziční poslanci, má pritom zaviazať zástupcu Slovenska v trvalom eurovale rozhodnutím parlamentu pri hlasovaní o navýšení prostriedkov v trvalom eurovale zo súkromných zdrojov, teda takzvaným pákovaním. Podľa Kollára sa tým totiž výrazne ohrozí návratnosť prostriedkov, ktoré do mechanizmu vloží z verejných zdrojov aj Slovenská republika. O návrhu sa má rokovať už na októbrovej schôdzi parlamentu, v parlamentnom eurovýbore ho však poslanci vládneho Smeru-SD odmietli.
Ministerstvo financií však tvrdí, že s požiadavkou na zriadenie takéhoto výboru sa poslanci SaS neobracajú na dobrú adresu. "Otázka kreovania nových výborov v rámci Národnej rady SR nie je v kompetencii Ministerstva financií SR ale poslancov parlamentu. Pán Kollár ako poslanec môže podať takýto návrh,“ odkázal poradca ministra financií Radko Kuruc.
V prípade pripravovanej bankovej únie zase podľa SaS Slovensko opäť vstupuje do záväzkov, o ktorých vedia veľmi málo aj samotní aktéri. "Doteraz nebol predstavený komplexný návrh, všetko to, čo sme sa mohli dozvedieť, sú len čiastkové riešenia,“ povedal v utorok šéf liberálov Richard Sulík.
Strana SaS však podľa Sulíka v zásade proti bankovej únii nie je a vidí aj pozitívne body. A to napríklad zavedenie jednoznačných spoločných pravidiel pre fungovanie bánk. "Avšak vyzývame vládu, aby s bankovou úniou súhlasila len vtedy, ak na ňu nebudú doplácať slovenskí daňovníci,“ vyhlásil Sulík. V praxi to podľa neho znamená, že v prípade, ak Slovensko bude v rámci bankovej únie ručiť za akékoľvek vklady v zahraničí, tieto prostriedky musia byť návratné, úročené a zabezpečené finančnými a hmotnými aktívami štátu, v ktorom zachraňovaná banka sídli.
