BRATISLAVA – Včera uplynul rok od pádu vlády Ivety Radičovej. Položili ju rozhádané pravicové strany, ktoré v otázke schválenia eurovalu nenašli kompromis. Vtedajšia premiérka Radičová spojila hlasovanie o trvalom eurovale s vyslovením dôvery vláde a to viedlo k dramatickému koncu pravičiarov pri moci. Spoločne s politikmi sme sa preto pozreli na to, ako celú vec vnímajú dnes a čo sa za ostatných 365 dní zmenilo!
Šéf SaS Richard Sulík, ktorý sa pred rokom so svojou stranou ako jediný postavil proti schváleniu pomoci pre zadlžené krajiny formou eurovalu, je známy svojou zásadovosťou. Svojej povesti nezostal nič dlžný a tvrdí, že svoje rozhodnutie by nezmenil ani dnes. „Ukazuje sa, že sme mali pravdu a naše predpovede sa napĺňajú. Kým do Grécka prúdia peniaze na výstavbu okruhu F1, my nemáme ani na diaľnicu do Košíc,“ povedal nám Sulík, ktorý svoje konanie neľutuje.
Radičová: Som spoluzodpovedná za neudržanie vlády
Expremiérka Iveta Radičová za svoju chybu považuje fakt, že nepresvedčila Smer, aby svoje vecné rozhodnutie podporiť hlasovanie za eurotémy realizoval pri hlasovaní. „Som spoluzodpovedná za neudržanie vlády, pretože som bola premiérka. Nedokončila som volebné obdobie, nedokončila som programové vyhlásenie vlády. Všetci z môjho okolia mi vyčítajú, že permanentne opakujem svoju spoluzodpovednosť, ale ja to robím práve preto,“ vysvetlila.
To, že sa šéf SaS rozhodol euroval nepodporiť, vnímajú jeho bývalí koaliční kolegovia citlivo. Minuloročný pád vlády považuje nový šéf SDKÚ Pavol Frešo za asi najzbytočnejší v novodobej európskej histórii. „Euroval, ktorý bol dôvodom pádu vlády, bol tak či tak schválený a občania to pravici právom zrátali v parlamentných voľbách. Zo stredopravých strán nedosiahol nikto nič, ale stratili všetci," vyhlásil Frešo.
Bugár: Mohli sme ustúpiť liberálom
Béla Bugár vidí situáciu úplne opačne ako Sulík. „Vláda padla kvôli eurovalu, ale keď sa pozriete, ten funguje. Dokonca pred časom odišlo už aj 250 miliónov zo Slovenska,“ uviedol pre Topky. Ako najzásadnejší vníma nekompromisný postoj SaS a jedine, ako mohli situáciu zmeniť, bolo ustúpiť liberálom. To by však podľa Bugára malo na Slovensko oveľa horší dopad.
Radoslav Procházka z KDH tvrdí, že pravica sa nepoučila z minuloročných udalostí a pýta si ďalšiu lekciu. Pád vlády totiž podľa neho ponúkol vtedajšej koalícii dve zásadné lekcie. „Prvá znie tak, že vyhranený súboj eg sa často končí totálnou prehrou oboch strán. Druhá spočíva v poznaní, že zákulisné dohody niekoľkých nositeľov vplyvu mohli stačiť kedysi, ale nestačia a nebudú stačiť v situácii, keď je pravica rozdrobená na omrvinky,“ povedal Procházka.
Najväčšie zmeny od pádu vlády
- nástup jednofarebnej Ficovej vlády
- preferencie Smeru od pádu Radičovej vlády stúpli z cca 37 % na 45 %
- rapídny úbytok preferencií SDKÚ po tom, čo Radičová oznámila odchod z politiky
- parlament po voľbách opustili stálice ako Tomáš Galbavý, Milan Hort či Katarína Cibulková
- Robert Fico zakopal vojnovú sekeru s médiami
- hnutie Matovičových Obyčajných ľudí je podľa prieskumov momentálne 2. najsilnejšiou stranou v parlamente
- Iveta Radičová priznala vzťah s bývalým kňazom a jej exporadcom Mariánom Balázsom
- zvýšili sa poplatky na úradoch
- pribudli zmeny v Zákonníku práce
- doplatky pri liekoch sa od októbra zvýšili
- plánované zvýšenie daní a odvodov
Vládny kabinet Radičovej padol 11. októbra 2011 v nočných hodinách. Dôveru vláde vtedy vyslovilo len 55 poslancov, pričom potrebných bolo aspoň 76 hlasov. Za euroval a vyslovenie dôvery vláde hlasovali všetci prítomní poslanci za SDKÚ, KDH a Most-Híd, Martin Fecko zo skupiny Obyčajní ľudia. Poslanci za Smer sa pred hlasovaním prezentovali, ale nehlasovali, čím zariadili uznášaniaschopnosť parlamentu. Proti boli členovia SNS a bývalí členovia tejto strany Anna Belousovová a Rudolf Pučík. Liberáli zo SaS ani traja poslanci z OĽ sa na hlasovaní nezúčastnili.
