BRATISLAVA – Expremiérka Iveta Radičová bola osamelým generálom bez armády, pretože ani len jej vlastná strana SDKÚ-DS pod vedením Michala Dzurindu ju v skutočnosti nepodporovala. Jej koalícia taktiež pozostávala zo strán, ktoré sa po ideologickej stránke vzájomne vylučovali.
Kresťanskodemokratické hnutie malo vždy bližšie ku kompromisom s komunistami než s liberálmi z SaS. Spisovateľ a bývalý poslanec Jozef Banáš týmito slovami odpovedal na otázku štvrťročníka New Eastern Europe vychádzajúceho v poľskom Krakove, prečo bola Radičovej pravicová vláda pri moci tak krátko.
„Poznám bývalú premiérku Ivetu Radičovú veľmi dobre ešte z čias, keď sme s jej manželom spolupracovali v divadle. Je mimoriadna, vzdelaná a skúsená dáma, ktorej život je riadený princípmi. V politike je však ťažké nechať sa viesť princípmi. Ronald Reagan raz povedal: 'Politika je druhé najstaršie remeslo na svete, ako veľmi sa na to prvé podobá',“ poznamenal Banáš, ktorý sa na medzinárodnom poli k slovenskej politike vyjadril vôbec po prvýkrát od svojho odchodu z Národnej rady SR.
„Vládna koalícia, ktorej som bol v rokoch 2002 až 2006 poslancom, sa rozpadla kvôli ideologickým rozporom medzi katolíckymi fundamentalistami v KDH a liberálmi Aliancie nového občana (ANO). Robert Fico zjednotil slovenskú ľavicu dlhodobo atraktívnou politikou a vytvoril tak ľavicový kolos, ktorý ešte viac rozdelil nejednotnú pravicu. Mám dojem, že slovenská ľavica nebude vládnuť len toto volebné obdobie ale aj mnohé ďalšie,“ dodal Banáš.
Na otázku, ako hodnotí politickú budúcnosť Slovenska v časoch globálnej krízy, Banáš odpovedal, že pre Slovensko majú aj naďalej rozhodujúci význam vzťahy s Nemeckom a Ruskom. „Sme malá krajina a nemáme veľa priestoru pre manévrovanie,“ poznamenal. „A aj keď sme členmi NATO a Európskej únie (EÚ), táto skutočnosť stále platí. Osobne som veľkým prívržencom EÚ, súčasne ale aj vášnivým oponentom európskych podvodníkov. Myslím si, že Európsky nástroj finančnej stability je zlá inštitúcia, pretože dáva politickú legitimitu politikom, ktorí zle riadili a hospodárili, a bankám, ktoré im požičiavali,“ vyhlásil Banáš.
V rozhovore odmietol tézu, že na Slovensku existuje veľké množstvo priaznivcov prezidenta prvej Slovenskej republiky Jozefa Tisa. „Nemyslím si, že by väčšina Slovákov považovala Jozefa Tisa za martýra. Naďalej ostáva skutočnosťou, že Slovenský štát pod vedením katolíckeho kňaza bol totálne oddaný Hitlerovi. Skutočnosť, že približne 60.000 Židov bolo odvezených do koncentračných táborov a že sme Hitlerovi zaplatili 500 ríšskych mariek za likvidáciu každej osoby, ostáva tienistým obdobím v dejinách Slovenska a katolíckej cirkvi. Slovenské národné povstanie (SNP) v roku 1944 však bolo pre povojnové dejiny Slovenska určujúce,“ povedal. Dodal, že aj keď SNP nebolo dobre naplánované a napokon bolo porazené, stále ostáva „po juhoslovanskom odpore druhým najväčším povstaním proti Hitlerovi v strednej Európe“.
Na otázku, ako dnes Slováci hodnotia rozdelenie federácie Banáš reagoval slovami, že čas ukázal životaschopnosť Slovenskej republiky. „Mečiar a Klaus sľúbili referendum o rozdelení krajiny, to sa však nikdy neuskutočnilo. Moja rodina je v pravom slova zmysle česko-slovenská: staršia dcéra žije v Prahe, švagor na Morave – z toho dôvodu bolo pre nás rozdelenie bolestnou udalosťou,“ poznamenal. „Pesimistom, ktorí tvrdili, že Slovensko nebude schopné samosprávy, čas nedal za pravdu a dnes sme suverénna republika, ktorá napriek všetkým nepriaznivým prognózam dokázala okrem iného vybudovať vlastnú politickú a byrokratickú elitu, ktorá sa vyvinula bez predchádzajúcich skúseností z vedenia krajiny,“ konštatoval Banáš.
