BRATISLAVA - Poslanec Smeru-SD Andrej Kolesík rešpektuje aktuálne rozhodnutie poslaneckého klubu strany ohľadom kandidátov na post členov Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN), hoci tentoraz nemal pri ich výbere rozhodujúce slovo.
"Títo kandidáti vzišli z rokovania poslaneckého klubu. Ja rozhodnutie poslaneckého klubu rešpektujem," povedal Kolesík.
Pri poslednej voľbe podporoval dvojicu mladých sociálnych demokratov Romana Lebedu a Jána Hrubého práve Kolesík, v tajnej voľbe však nezískali dostatok hlasov napriek tomu, že Smer-SD má v parlamente väčšinu. Tentoraz vybral poslanecký klub dvoch renomovaných historikov, primátora Považskej Bystrice Karola Janasa a Igora Baku z Vojenského historického ústavu (VHÚ).
"Oboch ich podporím," jednoznačne konštatoval na margo Janasa a Baku Kolesík s tým, že stále považuje za dobrých kandidátov aj dvojicu mladých socialistov, ktorí parlamentným výberom neprešli.
"V pondelok 3. septembra som obidve mená predložila na výbore pre ľudské práva a menšiny," potvrdila pre TASR nomináciu Janasa a Baku predsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková. "Stavili sme jednoznačne na odbornosť," dodala na margo oboch historikov.
Janasa navrhla trenčianska krajská organizácia Smeru-SD a mal aj podporu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera. "Ja osobne som tento návrh vo vedení strany podporil aj vzhľadom na jeho vysokoškolské vzdelanie, istý záujem a odborné pôsobenie v oblasti histórie. Myslím si, že má všetky predpoklady na to, aby mohol takúto funkciu vykonávať," uviedol 22. augusta Richter.
Janas sa témam spojeným s ÚPN venuje v historických prácach, má ich však aj osobne zažité. "Otec bol v 60. rokoch prenasledovaný Štátnou bezpečnosťou, ktorá na neho viedla zväzok ako na osobu podozrivú z nepriateľskej činnosti voči režimu. Je to pre mňa nepochopiteľné, lebo otec bol vtedy veľmi mladý a navyše bol špičkový futbalista. Žiaľ, vďaka tomuto záujmu ŠtB sa jeho kariéra pribrzdila a niekoľko rokov nesmel so svojím klubom cestovať do zahraničia," povedal.
Janas je absolvent Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 2004 obhájil titul PaedDr. Doktorandské štúdium absolvoval v Slovenskej akadémii vied, kde v roku 2006 získal PhD. Na docenta sa habilitoval v roku 2009 na UMB v Banskej Bystrici. Všetko prácami, ktoré sú zamerané na tému výskumu Ústavu pamäti národa. Prioritne sa venuje politickým dejinám Slovenska v 20. storočí, hlavne slovenskému štátu a prenasledovaniu Rómov a židov. Publikoval sedem vedeckých monografií a viac ako 100 vedeckých štúdií a odborných článkov, ktoré sú citované doma aj v zahraničí.
Baka je vedeckovýskumný pracovník Odboru vojensko-historických výskumov VHÚ, je členom štyroch vedeckých kolégií vrátane redakčnej rady časopisu Pamäť národa (ÚPN Bratislava). Je autorom štyroch monografií venovaných najmä problematike z obdobia druhej svetovej vojny, spoluautorom ôsmich kolektívnych publikácií a desiatok štúdií, recenzií a článkov. Baka je absolvent Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde získal titul PhDr., PhD. získal na Univerzite Komenského v Bratislave.
Viacerých kandidátov navrhuje aj opozícia, keďže však Smer-SD zatiaľ nenaznačil ochotu podporiť na pozíciu člena Správnej rady ÚPN opozičného kandidáta, ich šance sú skôr teoretické. Podľa denníka Sme SDKÚ navrhuje ústavného právnika Jozefa Vozára, SaS Janu Špankovú, ktorá spolupracuje so Zväzom protikomunistického odboja, a KDH bývalú poslankyňu Máriu Sabolovú.
