BRATISLAVA - Osoby rovnakého pohlavia by mali mať od roku 2013 možnosť uzatvárať registrované partnerstvá.
Navrhuje to opozičná SaS v zákone o registrovaných partnerstvách, ktorý predložila na septembrovú schôdzu parlamentu. S novou právnou normou súvisí aj ďalších 23 noviel.
Ak SaS uspeje, registrované partnerstvo sa bude uvádzať ako rodinný stav do úradných dokumentov. Partneri budú osoby navzájom blízke, bude platiť aj vzájomná vyživovacia povinnosť vrátane toho, aby životná úroveň partnerov bola počas trvania partnerstva rovnaká. Nový zákon tiež homosexuálnym partnerom priznáva čiastočnú vyživovaciu povinnosť po skončení partnerstva vo forme príspevku na výživu bývalého partnera. Právna norma má tiež umožniť vzájomné zastupovanie v bežných veciach, zachovanie výkonu rodičovských práv k vlastným deťom, dedenie v prvej dedičskej skupine či nárok na vdovské alebo vdovecké po smrti partnera.
Zákon o registrovaných partnerstvách z dielne SaS však partnerom neumožňuje adopciu detí, a to ani dočasne. Zároveň nebudú môcť byť ani pestúnskou či dočasnou náhradnou rodinou. Partnerstvo nebude možné uzavrieť pred 18. rokom života a nevznikne medzi nimi bezpodielové spoluvlastníctvo.
Registrované partnerstvá majú vznikať registráciou na matrike v knihe registrovaných partnerstiev. Zaniknúť bude môcť dvoma spôsobmi. Ak s jeho zánikom obaja partneri súhlasia, urobia vyhlásenie na matrike. Ak je jeden z partnerov proti, druhý sa musí obrátiť na súd, aby rozhodol o jeho zrušení. "Registrované partnerstvá nie sú v Európe nič nové. Nejdeme zavádzať niečo, čo by západná civilizácia nepoznala a nie je to niečo, čo je len v liberálnych krajinách. Naopak, ideme sa zaradiť k väčšinovej skupine krajín," vysvetlil poslanec za SaS Martin Poliačik.
Podpredseda liberálov Juraj Miškov vysvetlil, že SaS má od svojho vzniku zakódované vo svojej DNA dve zložky - slobody ekonomické a osobné slobody. "Registrované partnerstvá sa žiaľ nedostali do vládneho programu kabinetu Ivety Radičovej, ale témy sme sa nevzdali. Keď ste v koalícii, musíte robiť kompromisy, teraz sme v opozícii a máme možnosť naplno a stopercentne presadzovať náš program," myslí si Miškov. Zároveň poukázal na prieskum agentúry Focus, podľa ktorého sa slovenská spoločnosť vyvíja k vyššej tolerancii a dochádza k zmene názorov na zavedenie registrovaných partnerstiev.
Miškov si uvedomuje, že na úspech potrebuje SaS najmä hlasy vládneho Smeru-SD. "Budeme hľadať podporu aj v ostatných poslaneckých kluboch, no najmä v Smere-SD, ktorý sa už len podľa názvu a rétoriky predstaviteľov hlási k princípom sociálnej demokracie. Ostáva nám len rokovať a pokúsiť sa získať podporu," avizoval. Miškov pripúšťa, že návrh nemusí prejsť ani prvým čítaním. V takom prípade chce SaS zákon predložiť o šesť mesiacov opäť. V SaS si však vedia predstaviť aj situáciu, že Smer-SD po čase príde s vlastným návrhom, aby sa mohol búchať do pŕs.
Liberáli mali zavedenie registrovaných partnerstiev vo volebnom programe aj pred voľbami v roku 2010, po ktorých sa dostali do vládnej koalície, no tento návrh vo vládnom programe chýbal. "Neotváranie liberálnych tém bolo vymenené za vznik koalície ako takej," vysvetlil Poliačik. Podľa Juraja Drobu (SaS) liberáli v roku 2010 zaplatili nováčikovskú daň. "Komunite sme sa ospravedlnili. V budúcnosti si neviem predstaviť, že by sme pri prípadnom vstupe do koalície tento kompromis dokázali urobiť opäť. Ja osobne by som už v tom prípade v SaS nebol," uistil.
