BRATISLAVA - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorú v stredu 8. augusta schválil parlament.
Prezident tiež podpísal novely zákonov o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o dani z pridanej hodnoty a o elektronických komunikáciách, agentúru SITA o tom informoval Elena Bianchi z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.
Novelu Exekučného poriadku predloženú rezortom spravodlivosti v skrátenom legislatívnom konaní odsúhlasila národná rada v stredu 8. augusta širokou podporou 115 zo 116 prítomných poslancov. Tému čiastočne otvoril nedávny nález Ústavného súdu SR, keď vyhlásil za neústavné dve ustanovenia zákonov o správe majetku štátu a o štátnej pokladnici, ktoré garantovali exekučnú imunitu štátu. "Čím zostal štát nahý, neexistujú žiadne bariéry, ktoré by zabraňovali bezbrehej exekúcii štátneho majetku. Exekútori, po slovensky povedané, sa mohli okamžite po tom, ako bolo toto rozhodnutie zverejnené v zbierke zákonov, vrhnúť na štátny majetok,“ povedal v utorok 7. augusta po mimoriadnom rokovaní vlády premiér Robert Fico.
Ako protiopatrenie rezort spravodlivosti do novely zapracoval zoznam štátneho majetku, ktorý by po novom nemal podliehať exekúcii. Spod možnosti exekúcie bude vyňatý nehnuteľný majetok štátu v správe správcu okrem nehnuteľností v dočasnej správe, príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy. Exekúcia sa nebude vzťahovať ani na cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu na právnických osobách, prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu či iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví zákon. Relatívnu exekučnú imunitu bude mať taký štátny majetok, o ktorom to potvrdí súd. Najprv však musí povinný štátny orgán označiť, že takýto štátny majetok nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich úloh a dokázať to na súde.
Ústavný súd vo svojom náleze nespochybnil exekučnú imunitu štátu ako takú, nepozdáva sa mu však jej rozsah a jej úprava v súčasnej legislatíve. Súd akceptuje, že existuje verejný záujem zachovať majetok štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu. Neústavným je však to, keď zákonné ukotvenie takého záujmu obmedzuje základné práva fyzických alebo právnických osôb do tej miery, že ich nemožno primerane užívať. Stávajú sa tak iluzórnymi právami.
Neprimeraná ochrana majetku štátu pred výkonom rozhodnutia je podľa ústavného súdu v tom, že veriteľ štátu po zastavení exekúcie súdom stráca účinný právny prostriedok na vynútené vymoženie svojej pohľadávky. Ústavný súd k nálezu dospel na základe staršieho podnetu Okresného súdu Bratislava I.
